Jedine pacient nič nemôže

Komentuje Ľudmila Koníková

Kvalita starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a jej kontrolovateľnosť patrí medzi najväčšie problémy rezortu. Súčasný minister zdravotníctva systém kontroly nezlepšil, dosť dlho mu trvalo, kým skutočné chyby začal vidieť a ešte dlhšie, kým ich priznal. Systém služieb sa zhoršuje, poradovník na odborné diagnostické vyšetrenia sa predlžuje, znižuje sa záujem odborníkov o prácu v podmienkach, aké u nás v zdravotníctve vládnu. V záujme pacienta najčastejšie svedomito pracujú nižšie postavení lekári. Každý je v zdravotníctve dlžný každému, hrozí porušenie liekového reťazca a stomatológovia sa v tejto situácii ešte dôraznejšie začali domáhať „svojho“. Je jasné, že všetky iniciatívy Slovenskej komory zubných lekárov sú zamerané najmä na ich vlastné vrecká. Pacient v stomatologických ambulanciách dopláca ( v súkromných ambulanciách platí) a nesťažuje sa. Ani sa nedomáha preventívnej prehliadky, na ktorú má podľa Liečebného poriadku nárok, nedohaduje sa o cene, kým si sadne s bolesťami do stomatologického kresla. Zástupcom tejto stavovskej organizácie však skutočne nemožno vyčítať, že by nevedeli pracovať s médiami. Naopak, napriek tomu, že v rezorte to ide, obrazne povedané, „od desiatich k piatim“ vo všetkých sférach, hlas zubných lekárov stále počuť. A tak sa dostali ďalej ako ostatní, aspoň pokiaľ ide o ministerské sľuby.

Reakcia však nedala na seba dlho čakať. Napríklad výbor Asociácie súkromných lekárov SR ( ASL SR) považuje za neprípustné zvýšenie minimálnych cien iba v dvoch sektoroch zdravotníctva - prospektívne rozpočty nemocníc a ceny bodu pre stomatológov. Zvýšiť by sa mali po prijatí návrhu Cenového opatrenia ministerstva financií, ktoré má nadobudnúť účinnosť od 1. mája 2001. Asociácia to považuje za znevýhodňovanie ambulantného sektoru. ASL SR preto žiada MF SR, aby v Cenovom opatrení upravilo minimálnu cenu za výkony špecializovanej ambulantnej starostlivosti a takisto u praktických lekárov. Vo vyratúvaní by sme mohli bez problémov pokračovať. Jediný, kto nemá šancu sa niečoho dožadovať, je pacient. Prakticky mu zvyčajne zostane len možnosť obrátiť sa so žiadosťou o pomoc na revízneho lekára zdravotnej poisťovne, no i ten má v súčasnej situácii nášho zdravotníctva obmedzené možnosti. Možno preto sa medzi verejnosťou tak rýchlo ujal výrok jedného zo známych humoristov, podľa ktorého „úplné uzdravenie pacienta je dôkazom, že vôľa človeka žiť je silnejšia než ministerstvo zdravotníctva“.