Ako keby to nebola jedna vláda

Predseda ZMOS už nechce „bojovať s veternými mlynmi“

V júni uplynie dvadsať rokov čo bude Michal Sýkora starostom podtatranskej obce Štrba. „Chcem skončiť starostovanie, a to znamená, že aj v ZMOS-e. Je to dlho na to, aby bol človek stále v strehu a vždy bol pripravený. Či sa dostanem do veľkej politiky? To nie je pre mňa výzva. Chcem pôsobiť v regióne, ale nie ako jeho šéf a určite by som nechcel byť ani županom. O tom som hlboko presvedčený.“

„Je pre nás čudné, že politici ako členovia vlády hovoria o tom istom, ale pritom každý niečo iné. My sme však už na to zvyknutí.“ Týmito slovami hodnotí postoj členov vládneho kabinetu k reforme verejnej správy predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora. „Nedáme sa vtiahnuť do licitovania o počte územných celkov. Napokon, keď ste sledovali ich vystúpenia na sneme, akoby to nebola jedna vláda.“ Pripomína, že napriek všetkému necítiť v ZMOS-e až takú veľkú skepsu, skôr stále ešte oduševnenie. Myslí si, že väčšia pozornosť sa sústreďuje na samosprávy vyšších územných celkov, na ich kompetencie, a nie na miestnu úroveň, „akoby to súčasná koalícia chcela nechať na ďalšiu vládu. My sme takýto postup

už zažili,

a takto určite nepôjdeme. Preto naše stanovisko k reforme je také, že poslanci parlamentu musia najskôr schváliť novelu zákona o obecnom zriadení s tým, že posilnia kompetenciami obce a mestá, následne aj s financiami, a potom pôjdeme k regionálnej samospráve. Ale nie ako nám to politici podsúvajú. Veď príloha zákona nie je jeho súčasťou. Ide v nej len o výpočet kompetencií, a to je málo. Chce sa niečo urýchliť, ale oni podľa všetkého nevedia, čo urýchliť. Myslím si, že keby nás niekde pozvali čo len na tri dni, tak dokážeme reformu dokončiť. Museli by tam byť však ľudia, ktorí nebudú na to nazerať politicky - čo to ktorej strane prinesie a čo ktorá z toho bude mať,“ hovorí.

Na adresu politikov ďalej poznamenal, že „uhýbajú, lebo argumenty sú na strane ZMOS-u“. Združenie sa však na presadzovanie svojich stanovísk nebude radikalizovať. Odznievajú síce názory, že by malo aktívnejšie vstúpiť do politiky a ľudia, ktorí majú skúsenosti a sú stotožnení s reformou, mali by sa dostať na kandidátky politických strán, aby mohli ovplyvniť reformy. Radikalizácia môže byť, ale spočíva v tom, že starostovia a primátori budú vyvíjať ustavičný tlak. „Blížia sa voľby, a to je najlepšia možnosť, ako

prinútiť politikov,

aby efektívnejšie rozmýšľali. Len, žiaľ, pred voľbami sa už nedajú prijímať zásadné systémové zmeny,“ dodáva M. Sýkora. „Určite sa však v ďalšom volebnom období nebudem pokúšať pokračovať v boji s veternými mlynmi.“ Podľa neho by bolo ideálne, keby čo najviac ľudí so skúsenosťami z komunálnej politiky prišlo do veľkej politiky a do parlamentu, aby tam bola silnejšia skupina, ktorá tieto veci bude presadzovať. Pritom politické strany sa veľmi bránia dať na svoje kandidátky starostov a primátorov. Dostávajú sa však na ne predsedovia okresných, krajských štruktúr a takí, čo politickým stranám pomáhajú s financiami. Napriek tomu je ZMOS odhodlané, aj keď to nebude jednoduché, posunúť svojich ľudí tak, aby vo väčšej miere mohli ovplyvňovať chod krajiny a štátu.

„Viem, keď som presviedčal predsedov strán pred minulými voľbami, aký neprekonateľný problém je dať niektorého starostu alebo primátora na voliteľné miesto. Všade vo svete, najmä vo Francúzsku, v Nemecku, ale aj v iných krajinách je to tak, že najskôr sa naučia zodpovednosti voči ľuďom tam dole, a potom idú hore.” Predsedovi ZMOS sme položili otázku, či si nemyslí, že práve slušnosť predstaviteľov ZMOS-u, dikcia, s akou vystupujú v partnerských dialógoch, nie je vnímaná zo strany politikov ako slabosť združenia, hoci úprimnosť a otvorenosť, ako aj schopnosť M. Sýkoru zachovať si pokojnú a argumentačne bohatú rétoriku, mnohí oceňujú.

„Mňa neopinkajú,“

reaguje. „Na rokovaniach sme veľmi nepríjemní. Keby delegáti snemu povedali poďme do toho, tak ja to budem rešpektovať. Otázka však je, akými prostriedkami a čo by sme dosiahli. Musíte mať totiž proti sebe súpera, o ktorom viete, že tlak, ktorý vyviniete, prinesie osoh. Sú však takí - čo strana, to iný názor. Ale politická vôľa pritom nikomu nechýba. Len skutky sú iné. Hovoril som s premiérom aj s predsedom parlamentu, aby sme v Národnej rade urobili jedno sedenie, pri ktorom by každý odkryl karty. Nech sa povie či reforma áno, alebo nie. A potom nech predstúpia pred verejnosť a korektne povedia napríklad aj to, že nedá sa. Ale nezavádzajme sa, nelicitujme.“ M. Sýkora si položil rečnícku otázku: O čom vlastne nedávno rozhodla vláda? „O tom, o čom už pred rokom, že počet VÚC bude dvanásť. Ale vláda sa vôbec nevyjadrila ku kompetenciám pre samosprávu, čo je našou prioritou. Tvrdí, že nám ich chcú dať. Ale tam, kde o tom majú rozhodnúť, ešte neprijali stanovisko, že nám dajú stavebné konanie prvého stupňa, matriky, overovanie podpisov.“ A tak vznikajú situácie, keď hovorí, že kompetencie dá, ale ľudí nie. ZMOS sa preto pýta: Keď kompetencie na nás prejdú, ako nám štát presunie prostriedky pre ľudí, ktorí to majú vykonávať? Politici však akoby nechceli ísť do týchto vecných diskusií, lebo to by bolo už naozaj o niečom.