Decentralizácia financií

Z vystúpenia ministerky financií B. Schmögnerovej na XI. sneme ZMOS-u

Reforma verejnej správy je po 10 rokoch najvýznamnejším zásahom do spravovania štátu. Tu viac ako kedykoľvek inokedy platí: „Dvakrát meraj a raz strihaj.“ Táto požiadavka vôbec neznamená brzdenie reformy. Nepokladám za vhodné, že pozornosť v reforme verejnej správy sa v poslednom čase viac sústredila na otázky územnosprávneho členenia ako na realizáciu princípu subsidiarity a s ním spojeného prenosu kompetencií, financií a majetku. Je to škoda. Postup by podľa môjho názoru mal byť opačný.

Zlepšenie zabezpečovania verejných služieb je možné dosiahnuť, ak tie

kompetencie,

ktoré sú schopné lepšie vykonávať samosprávne orgány, budú na ne prenesené. S presunom kompetencií na mestá a obce sa presunú, samozrejme, aj finančné prostriedky a majetok štátu nevyhnutný na výkon kompetencií. Závažným nedostatkom je, že doteraz sa nepodarilo dostatočne presne definovať charakteristiky výkonu verejných úloh štátu v režime originálnej územnej samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy. To komplikuje legislatívny proces a osobitne prípravu pravidiel financovania decentralizácie kompetencií.

Pri prechode zriaďovateľských a hospodársko-riadiacich úloh z miestnej štátnej správy a z ústredných orgánov štátnej správy v odvetviach školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry, dopravy dôjde aj k presunu zodpovedajúcich finančných prostriedkov, ktoré sú rozpočtované v príslušných kapitolách štátneho, resp. krajských rozpočtov. V 1. etape ide o presun asi 29,6 mld. Sk.

Odovzdanie kompetencií samospráve si vyžiada zaviesť

pravidlá

finančnej decentralizácie, čo predpokladá závažné zmeny v legislatíve. V kocke sú zhrnuté vo východiskách financovania verejnej správy, ktoré schválila vláda SR. Vychádzajú:

1. Z posilnenia príjmovej základne územných samospráv. To sa dosiahne zvýšením transferu zo štátneho rozpočtu, podielov na daniach v správe štátu a posilnením vlastných daňových príjmov v správe obcí (daň z nehnuteľností, miestne dane).

2. Zo stabilizácie príjmov územných samospráv na viacročné obdobie. Legislatívnou úpravou sa bude garantovať rozsah príjmov v závislosti od celkového vývoja výnosov daní v správe štátu. Prehodnotí sa spôsob rozdeľovania podielových daní. Druhým krokom stabilizácie je prechod od jednoročného rozpočtovania k viacročnému.

3. Z princípu finančného vyrovnávania. Zavedú sa dva systémy finančného vyrovnávania. Mechanizmus vertikálneho vyrovnávania sa zabezpečí prostredníctvom decentralizačnej dotácie určenej na financovanie presúvaných kompetencií. Mechanizmus horizontálneho finančného vyrovnávania vo vzťahu k vyšším územným celkom a vo vzťahu k obciam sa uplatní postupne po vyprofilovaní daňového potenciálu rozpočtov územných samospráv, pričom sa v zásade nebude vyrovnávať deficit daňového potenciálu v plnom rozsahu.

4. Z definovania spôsobu financovania VÚC. Zdrojom vlastných príjmov VÚC budú najmä príjmy z vlastníctva majetku a majetkových správ a do budúcnosti sa uvažuje aj so zavedením prirážkového systému k sadzbe dane z osobných príjmov obyvateľstva podľa osobitného zákona.

5. Z princípu kontroly rozpočtového hospodárenia a vymedzenia zodpovednosti za hospodárenie.

Na zdokonalenie účinnosti kontroly financií vo vzťahu k hospodáreniu územných samospráv sa upraví pôsobnosť ministerstva financií a správ finančnej kontroly pri kontrole hospodárenia poskytnutých prostriedkov štátneho rozpočtu vyšším územným celkom a obciam vrátane porušenia rozpočtovej disciplíny a ukladania sankcií. Kontrolu rozpočtového hospodárenia územných samospráv, ako aj hospodárenia s vlastným majetkom budú upravovať osobitné predpisy podľa pripravovanej koncepcie systému kontroly vo verejnej správe, ako aj v nadväznosti na novelu Ústavy SR bude definovaná kontrolná pôsobnosť NKÚ.

Rozsah

vertikálneho vyrovnávania bude, prirodzene, závisieť od príjmov VÚC a obcí. Pretože v príjmoch VÚC a obcí budú rozhodujúce daňové príjmy, konkrétne podiel samosprávnych orgánov na daniach z príjmov fyzických osôb a právnických osôb, je dôležité posudzovať aj charakteristiku daňovej sily samosprávnych krajov a miest a obcí. Pri samosprávnych krajoch je dôležité rozhodnutie o územnosprávnom členení. Daňová sila krajov pri 12 VÚC, ktoré schválila vláda, predstavuje rozptyl daňovej sily vyjadrenej daňovými príjmami na 1 obyvateľa od 65 372 Sk (Bratislavský VÚC bez okresov Senica a Skalica) až po 2432 Sk pre Gemersko-novohradský VÚC. V prípade zachovania dnešného územnosprávneho členenia je rozptyl daňovej sily od 68 613 Sk (Bratislavský kraj) po 9195 (Prešovský kraj). Stupeň prerozdeľovania prostredníctvom vertikálneho vyrovnávania zo štátu bude v prvom prípade musieť byť väčší ako v druhom prípade.