Vyhrá politika alebo obchod?

Americko-čínsky spor sa môže dostať do inej roviny

Americká zadržiavaná posádka havarovaného výzvedného lietadla sa cíti v psychickej pohode a je s ňou zaobchádzané dobre. Americkí diplomati sa s ňou cez víkend stretli po tretí raz a pracujú na tom, aby sa tieto kontakty zintenzívnili aspoň na dva denne. Čínska strana žiada oficiálne ospravedlnenie za kolíziu lietadla so svojou stíhačkou, pri ktorej zomrel čínsky pilot, no zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa americký prezident chystal použiť iný výraz, ako len „ľútosť“. Je zrejmé, že po roku 1999, keď sa americkým stíhačkám pri bombardovaní Belehradu podarilo nasmerovať to na čínsku ambasádu, v ktorej videli „vojenský objekt“, ide o najvážnejšiu kolíziu vo vzájomných vzťahoch. Pritom Čína prešla fakt, že americké lietadlo EP-3 je lietajúcim odpočúvacím zariadením, ktorý dešifruje každý signál nepriateľa a počúva ho v priamom prenose a že mnohí pozorovatelia už dnes tvrdia, že išlo o skúšku ostražitosti a reakcie čínskej vzdušnej obrany. Faktom však je, že slovné naťahovanie môže posunúť celý diplomatický konflikt do inej roviny. Čína si je vedomá, že USA môžu použiť obchodnú kartu. Clinton zaraďoval Peking k významným obchodným partnerom, čoho dôkazom bolo každoročné schvaľovanie doložky najvyšších výhod, a to vždy v júni, až do času, kým sa Čína nestane členom WTO, čo by mohlo byť teoreticky už tento rok. Pravda, USA tomu môžu kedykoľvek zabrániť. Možné je však okrem obchodných sankcií či rôznych pôžičiek medzinárodných finančných inštitúcií aj Kongresom urýchlené odklepnutie dodávok protiraketovej technológie na Taiwan, poznamenáva napríklad Daily Telegraph, podľa ktorého by išlo o zahraničnopolitickú porážku Číny. Tá totiž už v minulosti tvrdo zakročila proti takémuto americkému zámeru vyhovieť žiadosti Taiwanu, a napriek kritike, že zvýšila vlastný rozpočet na obranu o neuveriteľných 17,7 % na tento rok (čo je za posledných desať rokov asi najväčší nárast), tvrdí, že je to len nepatrná suma z toho, čo vyčleňujú na obranu USA, resp. len 30 % z toho, čo do obrany napumpuje Japonsko.

Nevýhodou súčasného sporu však popri všetkom je aj fakt, že akékoľvek predlžovanie danej situácie by síce neprinieslo veľa kladných bodov G. W. Bushovi ako skúsenému znalcovi a diplomatovi v zahraničnej politike, no na druhej strane by zadržiavanie 24-člennej posádky budilo dojem rukojemníctva zo strany Číny, čo je „pre amerických prezidentov veľmi chúlostivou záležitosťou“ (Times).

Lenže, pre USA zostáva Čína nielen strategickým konkurentom (a to najmä pokiaľ ide o medzinárodnopolitickú scénu), ale aj obchodným a ekonomickým partnerom. Veď len za poslednú dekádu vzrástol americký export do Číny oveľa viac, ako do ktorejkoľvek inej krajiny a len v minulom roku prevýšil tento export 16 mld. USD. Čína sa tak stala štvrtým najväčším zdrojom amerického importu (100 mld. USD ročne), pričom Spojené štáty sú v Číne tretím najväčším investorom. Aj to bol v minulosti vždy dôvod na to, aby americkí prezidenti presadili hladkú obchodnú spoluprácu, a prečo americkí predstavitelia príliš hlasno nespomínali v prítomnosti čínskych kolegov napr. stav ľudských práv.

Východiskom by zrejme malo byť spoločné Memorandum, aj keď určite nie tak rýchlo, ako obe strany predpokladajú (pravdepodobne až k polovici nasledujúceho mesiaca, keď sa aktuálnou stane práve doložka o obchodnej spolupráci). Pretože kým USA nadšene tvrdia, že ono slovko „ospravedlnenie“ bude v Memorande absentovať, pretože „čínsky vicepremiér vie, že ospravedlnenie nie je to, o čo teraz ide“ (Powell), „doterajší prístup americkej strany je pre čínsku stranu neprijateľný a čínsky ľud je s touto situáciu extrémne nespokojný“, uvádza čínsky vicepremiér. Hocako sa to teda zdá, ani USA napriek presvedčeniu o nezapríčinení nehody nemajú až taký manévrovací priestor, a to nielen pokiaľ ide o špionážne lietadlá.

Slávka Blazseková