Hospodársky denník
USD48,346 Sk
EUR43,538 Sk
CHF28,483 Sk
CZK1,257 Sk
  Pondelok  9.Apríla 2001

Čakanie na kolaps alebo „rýchla smrť“?

Peter Kasalovský

Kováci chystajú rozhodný úder proti zamestnávateľom. Chcú, aby sa ďalej zvyšovali tarifné mzdy napriek tomu, že kolektívne zmluvy sú riadne uzatvorené. Chcú docieliť aj to, aby vláda SR začala konečne a rozhodným spôsobom riešiť nezamestnanosť.

Zamestnávatelia majú podľa názoru niektorých odborárskych predákov takpovediac vykryť citeľné zvýšenie životných nákladov. K tomu dochádza v dôsledku nových cien energií. Tie však vyrábajú a distribuujú podniky, ktoré sú vraj pod kontrolou štátu.

Týchto niekoľko informácií je základom pre dnešnú úvahu o tom, čo bude, keď sa nezačne rokovať s otvorenými kartami zo strany vlády, odborovej centrály a jej členských zväzov, ako aj zamestnávateľských asociácií a združení, teda tripartity.

Rozhodný úder kovákov a ďalších odborových zväzov proti zamestnávateľom je avizovaný na máj. Bude smerovaný proti štátu ako zamestnávateľovi a tiež proti tým zamestnávateľom, ktorí nemajú na to, aby zvýšili mzdy, a pritom „prežili“ - boli rentabilní.

Je fakt, že ani štát nemá zdroje na to, aby zvýšil mzdy zdravotníkom a učiteľom. Ibaže by znížil počty svojich zamestnancov a ďalej zvýšil mieru nezamestnanosti. Túto možnosť majú aj súkromní zamestnávatelia, ale pre nich je to jediná možnosť. Je to neriešiteľná situácia? Odborári sa nazdávajú, že vyhrajú. Po rokoch letargie chcú ísť do boja za lepší život... Jeho výsledkom by boli - budú: rozklad vnútorných pomerov v štáte, vymáhateľné miliardové škody a zvýšenie počtu nezamestnaných.

K predchádzajúcemu výpočtu treba dodať, že SR by bola potom bez šance vstúpiť do Európskej únie, nehovoriac už o vystrašení sa na smrť možných zahraničných investorov. To je realita, s ktorou sa do týždňa-dvoch musí vyrovnať vláda M. Dzurindu.

Nie je tiež vylúčené, žeby odborárske avantúry mohli pomôcť politickej kríze s následkom ochromenia štátnej moci, ale aj vyhrotenia nejestvujúceho konfliktu medzi Slovákmi ako štátotvorným národom a národnosťami či rómskou etnickou skupinou.

Je nesporné, že odborári majú svoju pravdu. Kvalita života širokých vrstiev klesá k tomu bodu, keď sa spravidla aj inde v civilizovanom svete radikalizujú vzťahy. Predovšetkým preto, že vláda sa správa neadekvátne vážnosti situácie a celý rad jej členov je mimo

Viacerí rezortní ministri sa zmohli doteraz nanajvýš na označenie avizovaných odborárskych štrajkov za nezodpovedné konanie, zdôrazňujúc solidaritu so sťaženými životnými podmienkami. Že by necítili to vysoké sociálne a ľudské napätie? Všetko sa dá zdôvodniť. V tom sú mnohí naši politici vynikajúci. Nehospodárnosť či schopnosť nebyť dobrým správcom štátneho majetku, obchodníkom a stratégom zakrývajú bez zapýrenia sa nepriazňou zahraničia či minulosťou.

Je choré myslieť si na úrovni štátnych orgánov, že sa všetko zotrie a prestane páliť po skončení privatizácie. Rovnako chorý je názor, že „rozhodný úder“ dá zabudnúť na to, že KOZ a konkrétne odborové organizácie sa pričinili o vznik sociálnej pľušte.

Po Veľkej noci by sa malo konať rokovanie vlády, všetkých zamestnávateľských reprezentantov a odborov na najvyššej úrovni o tom, ako zachovať sociálny zmier a zabrániť naznačeným škodám, ktoré by knokautovali celú spoločnosť.

V tejto chvíli je zodpovednosť za možný vývoj pomerov v SR prioritne na premiérovi M. Dzurindovi a jeho najbližších vo vládnom kabinete: podpredsedovi vlády pre ekonomiku I. Miklošovi, ministroch Ľ. Harachovi, L. Pittnerovi, R. Kováčovi a ďalších...

Čo som tu dnes naznačil, nie je totiž „maľovanie čerta na stenu“ či „katastrofický scenár“, ale výsledok analýzy dostupných informácií a faktov. Mohli by sme však hovoriť o dejinnom zázraku, že doteraz nedošlo k sociálnemu výbuchu a šokovému stavu.

Ambíciou musí byť vytrvalý dialóg a zmysluplné riešenia problémov. Keďže viacerí akoby stratili schopnosť vykonávať si túto povinnosť, tak im treba ukázať cestu do šatne a povolať posily. O plodnejšie mozgy predsa nemôže byť núdza v tripartitnom trojuholníku.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.