Problémom zostáva nedôvera

Karol Pavlů, prezident Združenia podnikateľov Slovenska: Hovorím za združenie podnikateľov a za živnostenský zväz, teda hovorím za skupinu ľudí, ktorá tvorí 58 % národného dôchodku, 58 % zamestnanosti a podľa štatistiky z minulého roka 45 % exportu. Zamestnáva 1,3 milióna ľudí. Všetko zlé je na niečo dobré, a preto by som chcel poďakovať Ľudovítovi Kaníkovi a jeho skupine, že vôbec medializovali problematiku daňovej sústavy. Možno práve tým veci pomohli. Pani ministerka, dovoľte, aby som povedal, že ja súhlasím s vami v tom, že daňové zákony by naozaj mala predkladať vládna garnitúra. Že to je asi tak najlepšie. Ale v jednej veci by som vám chcel veľmi oponovať. To je tvrdenie, keď ste povedali, že vlastne vy neviete, čo podnikatelia urobia s tými peniazmi. Viete, ja si myslím, že dnes, po 10 - 11 rokoch, prevažná väčšina podnikateľov, ktorí nie sú úplne natvrdnutí, tie peniaze použijú na to, aby ďalej rozvinuli svoje podniky. To je normálne a navyše si myslím, že väčšina podnikateľov a všetky bankové štatistiky ukazujú, že z 207 pôžičiek pôžičkového fondu do 300-tisíc korún sú problémové dve a 205 sa spláca. Čiže tí malí sú, zdá sa, poctivejší, zdá sa, že majú jasno, o čo im ide. Podľa mňa základné nedorozumenie medzi vami a podnikateľskou sférou je, že neveríte, že podnikatelia sú tí, ktorí jednoducho vedia, čo chcú, idú za svojím cieľom, majú schopnosť tvoriť hodnoty pre celú spoločnosť. Som presvedčený, že dnešné daňové a poplatkové zaťaženie je pre týchto ľudí už neúnosné. Som presvedčený o tom, a prepáčte mi to. Na poslednom fóre, keď sme boli spolu, ste povedali na jednu z otázok, že vy nie ste zodpovedná za poplatkové zaťaženie, ste zodpovedná za daňové zaťaženie. Využil som stretnutie v Žiari nad Hronom, kde boli prítomní všetci traja najvyšší predstavitelia a spýtal som sa, kto je potom zodpovedný za daňové a poplatkové zaťaženie, keď je dnes naozaj také, že znemožňuje rozvoj podnikania, riešenie nezamestnanosti a všetkých problémov, ktoré spolu súvisia.

Ešte by som chcel doplniť pána Kollára o tom, čo sa diskutovalo na AZZZ. Výber daní má dve strany. Na jednej strane sa dane vyberajú a na druhej strane spotrebúvajú. Myslím si, že mnohé problémy, ktoré sú, vyplývajú z nefunkčnosti štátnej správy, z plytvania prostriedkov, z nestanovenia si priorít a, jednoducho, je to normálne. Ešte aj v rodine je zvykom, že keď povedzme niekto prejde na menej platené zamestnanie, tak si uváži svoje potreby, tie prioritné uspokojí, a tie, čo sú odložiteľné, posunie ďalej. Keby takto postupovala štátna správa, možno tých 19, 21, 25 % by bolo práve primeraných.

Ešte jedna poznámka, ktorá sa týka nehnuteľností. Viete, teraz, keď čakáme, a ja nie som žiadny lobista realitných kancelárií, teraz, keď čakáme ďalšiu vrstvu bankrotov, veľkú zmenu vlastníkov atď. je naozaj poplatok 10 % neúnosný, je protirozvojový. Stačí sa pozrieť len do Česka, kde zaviedli 4-percentný poplatok. Veľmi dobre poznáte čísla, je to mnohonásobok zvýšenia daňových príjmov. To sú oblasti, kde je dobre, že o tom diskutujeme. Chcem vám na záver povedať, verte nám podnikateľom. Pochádzam z buržoáznej rodiny, som na to veľmi hrdý. Päť generácií podnikalo, u nás sa to na 40 rokov prerušilo, takže začíname znovu. Som presvedčený, že väčšina podnikateľov má aj zmysel pre fair play, aj vie, čo má urobiť s ušetrenými peniazmi na dane a keď nám vy uveríte, uvidíte, že aj ten daňový zákon bude lepší.

Vplyv verejných financií

Ladislav Vaškovič, prezident VÚB: Rád by som zdôraznil, že my sa pozeráme na štát ako na manažéra, ktorý na jednej strane prijíma, na druhej vydáva. A dnes prakticky hovoríme iba o tej stránke - ako manažér prijíma a nehovoríme o výdavkovej. Opakujem to, čo sa tu povedalo. Túto stránku, dá sa povedať, táto vláda skôr menej zvládla. Pomaly sa začína zvolebnievať, do volieb chýba jeden a pol roka a zrejme nikto nenájde odvahu, aby povedal, že musíme teraz seknúť výdavky v tejto a v tejto oblasti. To, čo teraz poviem, neberte tak, že som nepriateľ školstva. Bývalý rektor Ekonomickej univerzity Juraj Stern nedávno povedal, že na Slovensku je na milión občanov oveľa viac vysokých škôl ako v Nemecku. Takže, keď sme taká bohatá krajina, že môžeme držať viac vysokých škôl, opakujem, nemám nič proti vzdelávaniu, práve naopak, treba sa vzdelávať, rozširovať šance, ale zrejme do volieb ťažko niekto príde s úsporným programom. To by som skôr videl ako chybu a nehľadal by som problémy len v oblasti príjmov štátu.

Druhá vec - problematika - ja tomu hovorím tak technicky - hysteréznej krivky. Viete, že keď sa zvýšia alebo znížia dane, vždy je otázka, ako na to reaguje podnikateľská sféra. Zhodou okolností asi pred dvoma rokmi som bol s pani ministerkou v Londýne na jednej pracovnej večeri, kde som sa pýtal, ako vo Veľkej Británii reaguje podnikateľská sféra na zmenu v zdaňovaní. Odpoveď znela, že jeden až tri roky je ticho, musia dôverovať vláde a musí to byť v stabilných podmienkach. Čiže ja by som nepreceňoval závery, že došlo k zníženiu dane, zdaneniu z príjmov podnikateľských subjektov a hneď sa to fantasticky pekne prejavilo. Domnievam sa, že uvidíme o 2 - 3 roky, či sa teda naozaj prejavilo pozitívne na myslení podnikateľskej sféry.

Posledná poznámka. Dosť často chodím do zahraničia, zúčastňujem sa na rôznych seminároch, chodia k nám a budú čoraz viac zo Svetovej banky, z MMF a dá sa povedať, že jedna z najdôležitejších otázok, o ktorej hovoríme, a ktorú aj tu spomíname, je otázka deficitu štátneho rozpočtu, zdravia verejných financií. Aj keď prídu do banky, pýtajú sa, aký máme názor, ako sa hospodári v štáte s peniazmi. Chceme niečo dosiahnuť, chceme do EÚ, takže na nás sú kritériá asi prísnejšie. Mne sa zdá, že táto vláda určitým spôsobom vybudovala relatívny poriadok, vniesla nejaký poriadok do verejných financií, ale to všetko je veľmi krehké. Mne to pripadá tak, ako keby to bolo postavené z hracích kariet a teraz najmenšie ťuknutie do tohto systému zrúti celý systém. Nie je to ako povedzme v Nemecku alebo v USA, kde sa dajú prirovnať tieto základy za betónové. Môžete do toho ťuknúť, môže prísť vláda, môže mať regent predstavu o tom, ako sa má správať v oblasti deficitu, verejných financií a môže prísť ďalší prezident, ktorý môže mať úplne opačný názor, tam nie je možné ani dosť radikálnym posunom zmeniť, zrútiť túto ekonomiku. U nás ľahkým ťuknutím zmeníte relatívne pozitívne výsledky, ktoré sa dosiahli. Ak nemáme poriadok, nemôžeme ísť do EÚ. Kritériá na vstup sú veľmi jasné, to nám nikto neuľahčí, nikto nám ich nezlepší. Takže, bol by som za to, aby sme žiadali od vlády, aby sa správala ako dobrý manažér. Čiže, aby nielen málo alebo veľa brala, ale aby vytvorila stabilný systém. Aj ja napríklad patrím k ľuďom s dobrými príjmami a s vysokým zdanením, isto nie som nejaký masochista, keď žiadam, aby sa opatrne znižovali dane, ale ide mi o to, aby som ešte o dva-tri roky bral dobrý príjem. Lebo, keď zase ťukneme do tohto systému, možno dobrý príjem nebudeme brať. Čiže žiadajme od štátu, aby sa správal ako dobrý manažér. Výdavky = príjmy. Rovnováha, to je základ všetkého.

Oplatí sa prať peniaze?

Ľuboš Valach, Sevis: Nadviazal by som na polemiku ministerky financií a predsedu DS o výške dane z príjmu právnických osôb. Pozrel by som sa na to očami podnikateľa a hľadal odpoveď, prečo ziskovosť podnikov narástla. Pokiaľ je daň z príjmov 40 % a podnikateľ má problémy s cash flow, tak hľadá spôsob, ako túto situáciu riešiť. Čiže potom mnohí využívajú rôzne metódy, ako túto situáciu riešiť, a týmto spôsobom odchádza určité množstvo peňazí do zahraničia. Transformačné náklady na túto transakciu sú dajme tomu 10 %, keď to má byť nejaké solídnejšie, stojí to 15 %. Keď mám zaplatiť alebo keď má podnikateľ zaplatiť 40 % a 15 %, sú tieto náklady veľmi vysoké. Keď bude daň 25 %, tak bude uvažovať, či sa mu to pre desať percent oplatí robiť. Pritom všetky peniaze zostanú na Slovensku. Keď bude daň 19 %, tak mávne rukou, že sa mu to vôbec neoplatí. Ministerstvo financií alebo vláda zaviedli opatrenie, že sa zdaňuje 30 %, pokiaľ sú to faktúry z off-shore (daňový raj) krajín. Čo to vyvolá u podnikateľov? Zase sa zvýšia transakčné náklady, pretože podnikateľ to urobí cez nejakú tretiu krajinu. Čiže, opäť zostane väčšie množstvo peňazí v zahraničí. Takže je tu otázka, možno sa s tým viacerí stotožňujú, prečo ziskovosť podnikov narástla. Som o tom stopercentne presvedčený, že je to preto, že podnikateľom sa neoplatí prať peniaze. Keby sme mohli modelovo, ale v praxi vyskúšať zvýšenie dane na 70 %, videli by ste, o koľko by sa znížila ziskovosť podnikov.

Pripravenosť daňových úradníkov

Ondrej Patarák, analytik, Slovnaft: Pani ministerka mala veľmi ťažké otázky. Tak ja dám takú ľahšiu, aby si trochu odpočinula. Povedali ste, že nemôžete garantovať, že každý jeden štátny úradník bude poznať príslušný daňový zákon. Kto to však má v tejto krajine garantovať?

Sadzba na minerálne oleje

Branislav Belorid, Česmad Slovakia: V súvislosti s prijatím Slovenskej republiky do EÚ ste spomínali, že sa bude dolaďovať daňová sústava s daňovou sústavou EÚ, hlavne čo sa týka nepriamych daní. Dnes sa tu veľa hovorilo predovšetkým o priamych daniach a čo sa týka tých nepriamych, tak dopravcov predovšetkým zaujíma spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív, po novom to už budú minerálne oleje. Tá v súčasnosti dosahuje v prepočte, aspoň podľa našich údajov, 30 halierov na jeden liter nafty. Pritom európska smernica určuje minimálnu sadzbu, ktorej výška je 11 korún na liter, ak sa nemýlim. Chcem sa spýtať, či ministerstvo financií plánuje v rámci daňovej reformy znížiť túto sadzbu, keď tak, kedy a v akom rozsahu?