Smiech je lepší ako bohatstvo

Dlhé desaťročia k nám v pravidelných týždenných intervaloch prichádzal na Slovensko populárny Zdeněk Žaček (1926) na stránkach vyhľadávaného humoristicko-satirického týždenníka Dikobraz, kde patril do galérie jeho najproduktívnejších a najobľúbenejších výtvarníkov-klasikov.

Na publikovanie svojich prvých kresieb sa odhodlal až po tridsiatke. V roku 1957, už ako 31-ročnému, mu uverejnili prvú kresbu, čím na neho radi prezrádzame, že práve v prvom roku nového milénia má práve krásnych a vzácnych sedemdesiatpäť rokov.

Preto asi dosť prekvapí jeho priaznivcov u nás, že aj keď sa narodil neďaleko od rieky Moravy, ako sám s veľkou nostalgiou na seba prezradil, na Slovensku nikdy nebol a vzhľadom na svoj vek sa už ani nedostane. „Nech ma u vás zastúpia aspoň tieto moje kresby, ktoré zostanú s vami.“

Zdeněk Žaček patrí ku generácii, ktorá neskrývala, že ich očarili veselé ľudové obrázky Ladu. Aj jeho karikatúry, nakreslené so smelo kontúrujúcou čiernou linkou, sú zjednodušené a zámerne koketujú s veselou naivitou. Brilantné zvládnutie mimiky a gestikulácie postavičiek svedčí aj o jeho schopnosti odpozorovať, čo sa deje v ich duši.

Celá jeho doterajšia umelecká tvorba nesledovala nijaké trendy, módy a sezónne strihy. Nekonštruoval ani krkolomné komické situácie a zápletky. Svojimi samopašnými nápadmi dokáže vidieť smiešnu stránku aj v tých najvšednejších situáciách. Aj všeobecne známe gagy v jeho výtvarnom podaní dávajú novú, originálnu, úsmevnú a príťažlivú fazónu.

Pre Zdeňka Žčeka, moravského rodáka, lásku k umeniu a kresliarsky talent, ktorý mu sudičky vložili do kolísky, boli bohatým darom. Darom, ktorý roky neošúchali, naopak, dali mu punc najvyššej kvality. Dar, ktorým v podobe kresieb rád s priehrštím obdarúva už piate desaťročie.

Peter Závacký