Lietajúce štvornožky

Väčšina lietajúcich jašterov sa po zemi pohybovala štvornožky a nie po dvoch nohách ako vtáky. Nešlo o chôdzu v pravom zmysle slova, ale o pohyb ako ho poznáme u netopierov. Vyplýva to z analýz najnovších skamenelín z Brazílie a oblasti nemeckého Solnhofenu, ktoré urobili nemeckí paleontológovia Helmut Tischlinger a Eberhardt Frey.

„Na základe teraz skúmaných skamenelín môžeme nanovo rekonštruovať anatómiu nôh a rúk,“ povedal Tischlinger. „Tri malé prsty sa pri chôdzi stočili oveľa viac dozadu než sme si doteraz mysleli. Svedčia o tom aj stopy lietajúcich jašterov z Francúzska.“ Novinkou sú šupiny na vankúšikoch chodidiel a pätách zadných končatín. Tischlinger z toho vyvodzuje, že lietajúce jaštery sa nepohybovali po špičkách prstov ako vtáky, ale mali chodidlá a jasne rozoznateľné vankúšiky na pätách.

Tieto poznatky sú podľa vedcov celkom presvedčivým dôkazom toho, že jaštery používali pri chôdzi predné i zadné končatiny. Odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, či lietajúce jaštery chodili po dvoch alebo štyroch končatinách.

„Predné končatiny boli, samozrejme, určené v prvom rade na lietanie,“ uviedol Tischlinger. Štvrtý tzv. letový prst bol nadmerne predĺžený a napínal lietacie blany.

Veľký záujem paleontológov vzbudili aj zadné končatiny krátkochvostého pterodaktyla z oblasti Solnhofenu: Medzi kosťou predpriehlavku a nohy sa našli samostatné vlákna v napínacej koži. To by znamenalo, že počas evolúcie neslúžili ako plávacie blany, ale na riadenie letových manévrov.

Lietajúce jaštery sa objavili na Zemi pred asi 215 miliónmi rokov a až do svojho vyhynutia pred 65 miliónmi rokov boli kráľmi vzdušného priestoru dávno pred príchodom vtákov. Najmenšie z celkom 120 druhov jašterov boli veľké ako vrabec, najväčšie mali krídla s rozpätím asi 12 metrov.

(dod)