Hospodársky denník
USD48,983 Sk
EUR43,269 Sk
CHF28,116 Sk
CZK1,256 Sk
  Štvrtok  10.Mája 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Labyrint jazykov a regiónov

Národ Belgičanov má za sebou históriu dlhú len 172 rokov, do kroniky dejín sa však zapísal veľmi významnou mierou. Len v 20. storočí sa stal dejiskom množstva významnejších udalostí. Metropola Brusel je nielen hlavným mestom EÚ, ale aj sídlom NATO a ďalších medzinárodných inštitúcií. Od roku 1944 je súčasťou Beneluxu, v rámci ktorého si členovia - Belgicko, Holandsko a Luxembursko - vytvorili colnú úniu. Nasledovala hospodárska únia (od roku 1960), a teda aj zakladajúce členstvo v ES.

Belgická konštitučná monarchia je však zároveň labyrintom jazykov a regiónov. Tu nemáme na mysli len to, že historicky leží na rozhraní germánskej a románskej kultúry, ale že si sama po desiatkach rokov vytvárala viac-menej fungujúci model trojjazyčnej krajiny, ktorý je priam príkladný pre budúcnosť spolužitia národov samotnej EÚ.

Iróniou osudu sa stalo, že v roku 1830 sa štátoprávne do nezávislého Belgicka spojili tí, ktorí po dlhé roky proti sebe súperili - teda severní Flámi a južní frankofónni Valóni. Zmena federácie a teda ústavy (potrebná je dvojtretinová väčšina v oboch oddelene hlasujúcich častiach federálneho parlamentu - flámskej aj valónskej) prebieha už niekoľko desiatok rokov. Národnostné nepokoje, ktoré sa vyhrotili v 60. rokoch 20. storočia, viedli postupne k rozširovaniu čoraz väčšej právomoci jednotlivých oblastí. Podľa ústavy je Belgicko od roku 1980 rozdelené na tri regióny - flámsky, valónsky a bruselský a tri jazykové spoločenstvá - francúzske (vo valónskom regióne a v Bruseli), nemecké (v časti valónskeho regiónu) a flámske (vo flámskom regióne a v Bruseli). Brusel je teda dvojjazyčný. V Belgicku sú tak zároveň tri úradné jazyky - flámsky, francúzsky a nemecký. Regióny majú svoje vlastné zákonodarné (parlament) a výkonné orgány. Vnútornú samosprávu má aj nemecky hovoriace spoločenstvo. Medzi jednotlivými úrovňami moci však nie je hierarchia, to znamená, že každá má svoje výhradné právomoci, do ktorých ostatné orgány nesmú zasahovať. Od roku 1970 prebehli už asi 4 kolá reforiem, ktorými si regióny postúpili zodpovednosť za ekonomickú a priemyselnú politiku, životné prostredie a plánovanie, zamestnanie a dokonca aj zahraničnú politiku a poľnohospodárstvo. Federácii tak nechali dozor už len nad obranou, políciou, sociálnou starostlivosťou a spravodlivosťou. Väčšina požiadaviek na oslabovanie federácie a posilňovanie právomoci regiónov pochádza v súčasnosti najmä z flámskej časti a podstata tkvie v prerozdeľovaní prostriedkov federácie z výberu daní, ktoré sa dostávajú rovnakým dielom do valónskej, podľa Flámov chudobnejšej časti.

„Najlepším spôsobom, ako mať dobrú sociálnu starostlivosť a sieť, je mať rozkvitajúcu ekonomiku, ktorá to zafinancuje. Aktívny sociálny štát však stojí aj na zamestnanosti a sile aktívneho veku.“ Tieto slová uviedol krátko po svojom zvolení belgický premiér Guy Verhofstadt, čím sa snažil napraviť pokazený dojem voličov z predchádzajúcej vlády. Jeho dúhová koalícia si dala za cieľ obnovenie dôvery obyvateľstva v štát a jeho inštitúcie, garanciu sociálnej ochrany všetkých občanov (prítomnosť socialistov vo vláde), pozitívny vzťah k životnému prostrediu (účasť Zelených má priniesť postupný odklon štátu od využívania jadrovej energie), zníženie daní pre podnikateľov (reforma potrvá až do konca funkčného obdobia v roku 2003). „Chcem dosiahnuť, aby Belgicko bolo fantastickou krajinou v srdci Európy, so silnou a vysokoproduktívnou pracovnou silou a ekonomikou stojacou na niekoľkých stovkách tisícov malých podnikov. Je to jedna z desiatich najbohatších krajín vo svete, ale môžeme veci robiť lepšie, ako ich robíme teraz,“ tvrdí tento flámsky liberál.

(sb)

Počasie

Dnes bude polojasno, v priebehu dňa sa pri časom zväčšenej oblačnosti vyskytnú lokálne prehánky, najmä na severe a na východe. Zrána miestami hmlisto. Najvyššia denná teplota 19 až 23, na Kysuciach, Orave, v Liptove a na Spiši okolo 17 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 8 stupňov. Severný až severovýchodný vietor 2 až 5 m/s, na východe miestami okolo 7 m/s. V piatok bude polojasno, na severe a východe oblačno a miestami prehánky alebo občasný dážď. Nočná teplota 10 až 6 stupňov, v horských dolinách okolo 4 stupňov. Denná teplota 18 až 22, na severe okolo 16 stupňov. V sobotu bude jasno až polojasno, na horách cez deň až oblačno a ojedinele zrážky. Nočná teplota 9 až 5, v údoliach lokálne okolo 3 stupne. Denná teplota väčšinou 17 až 22 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.19 a zapadne o 20.18 hod.

Amsterdamoblačno18
Aténypolooblačno21
Belehradoblačno21
Berlínjasno21
Bratislavapolooblačno22
Bruseloblačno18
Budapešťpolooblačno24
Bukurešťoblačno21
Frankfurtpolooblačno18
Helsinkioblačno16
Istanbuloblačno18
Kodaňpolooblačno18
Lisabonpolooblačno18
Londýnoblačno17
Madridpolooblačno19
Milánopolooblačno23
Moskvaoblačno14
Oslooblačno16
Parížoblačno20
Prahapolooblačno20
Rímpolooblačno22
Sofiaoblačno17
Štokholmoblačno18
Varšavapolooblačno18
Viedeňpolooblačno21
Záhreboblačno17
Ženevaoblačno17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.