Dlhý čas čakania na zákony

Úlohou je spravodlivo a efektívne rozložiť daňové bremeno

Daňové zaťaženie je v súčasnosti najdiskutovanejšou témou. Nepochybne aj preto, že je rozhodujúcim faktorom, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie. Spravodlivé a efektívne rozloženie daňového bremena medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva je problémom aj pre krajiny OECD. Daňová reforma bola témou 44. riadneho zhromaždenia Hospodárskeho klubu s ministerskou financií B. Schmögnerovou. Dnes publikujeme názory a námety, ktoré odzneli v diskusii.

Ľudovít Kaník, predseda DS: Som veľmi rád, že môžeme debatovať o takej problematike, ako sú dane a neskromne poviem, že sme k tomu možno trošku prispeli aj my. Spravili sme z toho istým spôsobom verejnú tému. Je to potrebné, pretože dane sa týkajú každého a nielen podnikateľov, ale aj bežných občanov a je dobré o nich diskutovať a viesť o nich podľa možnosti odborné debaty. Súhlasím s ministerkou financií, že je veľmi dobré, keby to bola vláda, ktorá predkladá daňové zákony do parlamentu. Zasa na druhej strane musím kriticky podotknúť, že dva a pol roka je myslím si dosť dlhý čas na čakanie na zákony, ktoré by nielen nastoľovali opatrenia, prinášali balíčky, ktoré majú za cieľ zabrániť pádu do krízovej situácie, ale ktoré by už, vychádzajúc z dobrých základov, budovali niečo nové a zároveň smerovali k znižovaniu daňového zaťaženia. Možno metodika, ktorú pani ministerka prezentovala o daňovom zaťažení, je iná ako tá, z ktorej vychádzame my, keď hovoríme, že daňové a odvodové zaťaženie spolu tvorí 46 percent, ale tá istá metodika alebo to číslo, ktoré vypočítalo združenie daňových poplatníkov, je vypočítané podľa tej istej metodiky ako všade na svete. Skutočne je podľa tohto postupu zreteľné, že na Slovensku je vysoké daňové odvodové zaťaženie.

Ďalšou mojou poznámkou je, že keď predkladáme daňovú reformu rok aj niečo pred voľbami, obávam sa, že je len veľmi malá pravdepodobnosť na to, aby s veľkým pokojom boli zložité a v mnohých prípadoch možno aj dobré zákony presadené. Je to naozaj, žiaľ, neskoro. Rozložiť daňovú reformu do mnohých rokov dopredu sa dá, ale treba si otvorene povedať, nedá sa zaručiť rok pred voľbami, že na takúto daňovú reformu rok po voľbách nebudú úplne iné pohľady. Neprispieva to k stabilite daňového systému.

A teraz k niektorým otázkam, ktoré tu boli prezentované. Daní je mnoho a dnes sa diskutuje najmä o dani z príjmov právnických a fyzických osôb, ale načrtnuté tu boli aj iné dane. Keď ministerka financií prezentuje potrebu zvýšiť podiel majetkových daní a zároveň hovoríme, že nie je dobré zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie, musíme povedať, kde výrazne uberieme v priamych daniach a akým spôsobom, keď chceme zvyšovať váhu nepriamych a majetkových daní. To nezaznelo nijakým spôsobom. Tie mierne úpravy vo fyzických a v právnických osobách od roku 2003, bez bližšej konkretizácie, nemyslím si, že sú dostatočnou konkretizáciou daného zámeru.

Ďalšou poznámkou je otázka menej dôležitých daní, teda daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Myslím si, že je všeobecná zhoda, a je už relatívne dlhodobá, že i progresívny systém je jednak unikátny už v danom období, neviem, kde ešte inde sa uplatňuje okrem Slovenska a jednak má brzdiaci účinok a je nezdravý. Je dobré, že je zhoda, že ju treba nastaviť fixnou sadzbou, ale nezaznelo tu, aká tá sadzba má byť, a preto sa pýtam, či stále platí, že to má byť desať percent ako pani ministerka na predchádzajúcich niektorých fórach prezentovala, a pokiaľ áno, musím povedať, že desať percent, pokiaľ by sa to presadilo, by bolo asi najvyššou sadzbou široko ďaleko. Musím tiež povedať, že pre nehnuteľnosti do desať miliónov korún to bude niekoľkonásobné zvýšenie sadzby daní. Takže, naozaj je dobré konkretizovať pripravené zámery.

Samotná daň z príjmu fyzických a právnických osôb. Zámerom predkladaného návrhu je nielen sadzba, ktorá nejaká je, a dúfam, že táto diskusia a verejná pozornosť venovaná téme prispejú aspoň k tomu, že bude ochota zhodnúť sa na podstatnom znížení tejto sadzby. Ale omnoho dôležitejšie alebo minimálne rovnako dôležité, ako táto časť návrhu, sú odpisové sadzby, ktoré sú v tomto návrhu zahrnuté a prijatie tohto návrhu zákona by zároveň realizovalo to, čo sa aj prezentovalo, že je zámerom ministerstva financií. Tiež to nezaznelo, a preto je to skôr otázka, či sa s tým uvažuje, lebo v nami predkladanom návrhu zákona sa s tým uvažuje, a to je isté narovnávanie zákona, narovnávanie deformácie, ktorá sa do neho dostala. Napríklad 85-percentné uznávanie nákladov na benzín. Tiež nemám informáciu o tom, že by takéto obmedzenia niekde existovali a že by boli pozitívne. Tiež tam je otázka liberalizácie straty, uznávania straty ako nákladu a mnoho ďalších otázok, ktoré, myslím si, že treba riešiť, a treba ich postupne odstraňovať, pretože neprispievajú k transparentnému daňovému systému Slovenskej republiky.

K otázke k dani z dedičstva, ktorá tu bola tiež spomenutá, len malá poznámka. Tu sa naše názory zrejme trvalo budú líšiť, ale k tým exotickým krajinám, o ktorých v tejto súvislosti hovorila pani ministerka, pridám aj Spojené štáty, ktoré, pokiaľ viem, tiež zrušili túto daň. U nich platila v podstatne vyššej sadzbe ako u nás, jej zrušenie je rozložené na dlhšie časové obdobie. Všeobecná potreba znížiť odvodové a daňové zaťaženie je skutočne veľmi potrebná a nemá podľa môjho názoru žiadne negatívne dosahy ani na príjmy štátneho rozpočtu. Čo, myslím si, je možné dokumentovať aj slovenskou skúsenosťou z minulého roka, a tu pani ministerka asi nebude so mnou nesúhlasiť, keď pripomeniem, že počas celého minulého roka sa obávala, a viacnásobne to opakovala, výrazného výpadku príjmov zo štátneho rozpočtu v objeme, ak sa dobre pamätám, 5 až 7 miliárd korún. Prezentovalo sa, že z dôvodu zníženia sadzby dane o 11 percent a dnes vieme, že k ničomu takému nedošlo, ba dokonca, že došlo k zvýšenému výberu tejto dane. Obdobnú skúsenosť majú mnohé iné krajiny, kde pristúpili k radikálnemu a dokonca radikálnejšiemu zníženiu dane z príjmov, a preto si myslím, že obavy o ohrození sociálnych funkcií štátu o znížení príjmov štátneho rozpočtu nie sú opodstatnené.