Nedodržané slovo

Až 14 krajín zo 43, ktoré sľúbili Spojeným štátom, že podporia ich kandidáta do Komisie OSN pre ľudské práva, svoj sľub nedodržalo. Čo z tohto vyplýva? Ponúkame tri možnosti: a) tieto krajiny a ich predstavitelia nemajú chrbtovú kosť, b) Spojené štáty nemajú chrbtovú kosť, c) subjekty v systéme medzinárodných vzťahov konajú v strese. „C“ je správne.

Celá záležitosť sa stáva symptomatická. Neúspešný totiž nebol len americký kandidát do Komisie OSN pre ľudské práva, USA v podobnom hlasovaní prišli aj o kreslo v ďalšej agentúre OSN - Medzinárodnej rade pre kontrolu narkotík. „Niektoré krajiny nedodržali slovo,“ vysvetlil jednoducho oba prípady Air Fleischer, hovorca amerického prezidenta Georgea Busha, a neodpustil si dodať: „Je ťažké odovzdať sa veci ľudských práv, keď v komisii, ktorá by mala bojovať za ľudské práva, sú zastúpené štáty ako Sudán a Líbya.“

Niektorí americkí predstavitelia a diplomati uvádzajú aj ďalšie technické príčiny neúspechu - napríklad čínske lobovanie. Nemožno sa však vyhnúť dojmu, že výsledky hlasovania sú sčasti aj vyjadrením vzrastajúcej nespokojnosti s USA ako vedúcou globálnou veľmocou. Nejde pritom len o americké odmietnutie protokolu o obmedzení emisií skleníkových plynov či budovanie protiraketového štítu, kauzy, ktoré sú v tomto smere najvypuklejšie. Washington čoraz častejšie stavia dokonca i spojencov pred hotové rozhodnutia, takže tí sa môžu buď prispôsobiť, alebo pykať.

Zoberme si len reakciu USA na stratu pozícií v spomínaných agentúrach OSN. „Môžem vám zaručiť, že budúci rok sa do Komisie OSN pre ľudské práva vrátime,“ vyhlásil šéf americkej diplomacie Colin Powell. USA však nemajú v úmysle prehodnocovať vlastné názory na ľudské práva ani rokovať o príčinách neúspechu s ostatnými krajinami na partnerskej úrovni. Volia skôr jazyk vyhrážok. Výbor Snemovne reprezentantov pre zahraničné vzťahy tak bleskovo navrhol pozastaviť splatenie časti členského príspevku do OSN v hodnote asi 260 mil. USD, až kým sa USA nevrátia do komisie.

No a tu niekde tkvejú aj príčiny stresu medzinárodných subjektov. Mnohé krajiny z pragmatických dôvodov s Washingtonom verejne radšej súhlasia, keď však dostanú príležitosť vyjadriť svoje tajné pocity v tajnom hlasovaní, urobia to. Zatiaľ ich je 14.

Rastislav Boldocký