Maďarské diaľnice?

Komentuje Matej Zahoran

Ešte na stavbárskom veľtrhu Coneco bolo počuť prekvapujúcu informáciu, že naše firmy by sa mohli zúčastniť na výstavbe maďarských diaľnic M3 ( Budapešť - východná hranica) a M7 (Budapešť - Balaton). Dokonca je už podpísaná rámcová dohoda medzi budapeštianskou stavebnou spoločnosťou Vegyepszér a Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska. Viaceré hlasy tvrdia, že stavbári sa na diaľniciach finančne „nabalili“, oni však tvrdia, že skutočnosť je iná. Napríklad ak chceli v Doprastave vôbec začať budovať diaľnice, museli najskôr nakúpiť a udržiavať dopravné prostriedky a technológie v hodnote za vyše 1 mld. Sk. Aby sa táto technika splatila, musí fungovať 6 až 8 rokov. Ak porovnáme ďalšie náklady, tak sa vidina veľkých ziskov skutočne rozplýva. Stavbári sa dokonca obrátili aj na kompetentné inštitúcie v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku a požiadali o ocenenie identického 1 km úseku diaľnice v podmienkach tej-ktorej krajiny. Z výsledkov vyplynulo, že v porovnaní napríklad s cenami Doprastavu sú ceny v Nemecku vyššie 2,31-krát, v Rakúsku 2,34- a vo Švajčiarsku až 3,23-krát vyššie než u nás. Pritom treba zdôrazniť, že stroje a technologické zariadenia nakupujú všetky firmy približne za rovnaké ceny. Cena cementu, asfaltu, nafty, stavebnej ocele a ďalších materiálov sa tiež blíži k svetovým cenám. Najväčší rozdiel je v mzde, ktorá v roku 2000 v Doprastave dosiahla úroveň 65 Sk/hod., ale vo Švajčiarsku 25 CHF (asi 700 Sk/hod.). Výrazné rozdiely sú však v prírodnom triedenom štrkopiesku, kde sa cena u nás pohybovala okolo 220 Sk/m3, kým vo Švajčiarsku je to 61,8 CHF (1730 Sk/m3), čo už, samozrejme, rozdiel je. Na úplnosť, Doprastav vykázal za rok 2000 zisk pred zdanením na úrovni 1,8 % z výkonov, čo má do „nabalenia“ tak blízko ako čert do neba.