Spor názorov či generácií?

Kritická solidarita či opozícia voči starším funkcionárom

Dvojročné obdobie hodnotili nedávno delegáti 6. snemu Mladej demokratickej ľavice (MDĽ). MDĽ je nezávislým občianskym združením mladých ľudí, ktoré existuje takmer desať rokov a má približne 1500 členov. Vo svojej činnosti rozvíja socialistické a sociálnodemokratické tradície mládežníckeho hnutia na Slovensku i vo svete – pozn. Hd. Kriticky sa o situácii v SDĽ vyjadril jej podpredseda a jeden z funkcionárov MDĽ Branislav Ondruš. Podľa neho ľavicová politika na Slovensku nevíťazí. Namiesto riešenia problémov sa podľa neho vybíja v koaličných sporoch a v bojoch o stranícke stoličky. Nie je schopná aspoň čiastočne splniť sľuby dané voličom a za obdobie vládnutia získala povesť najviac rozhádanej strany zo všetkých koaličných subjektov, ktorá sa najmenej stará o problémy občanov. Poslanec Národnej rady za SDĽ Milan Ištván, ktorý je najmladším členom zákonodarného zboru, sa úplne stotožňuje s týmito názormi. Podľa neho by mali

zo SDĽ odísť

tí ľudia, ktorí stratili dôveru verejnosti. V podstate všetci, ktorí sú vo vedení strany viac ako štyri roky. Stranu by mali začať reprezentovať tí, u ktorých je ešte predpoklad, že dôveru verejnosti získajú. Občania podľa M. Ištvána čakajú, ako SDĽ na súčasnú situáciu zareaguje.

„Napriek tomu, že sociálna situácia na Slovensku nie je dobrá, čo sú podmienky na to, aby ľavica skutočne víťazila a čo napokon v Európe býva zvyčajné, preferencie SDĽ sú veľmi zlé,“ povedal pre Hospodársky denník podpredseda MDĽ Michal Feik (21). Podľa neho mladí ľavičiari sa k situácii vlani pred zjazdom SDĽ k týmto záležitostiam

veľmi ostro

vyjadrovali. Na otázku, aká je reakcia predsedu strany na tieto názory hovorí, že Jozef Migaš túto diskusiu uvítal.

Aj vy si myslíte, že SDĽ nie je schopná, ako sa niektorí jej členovia vyjadrujú, ani čiastočne splniť svoje predvolebné sľuby?

- Treba povedať, že SDĽ nie je sama vo vláde, čo sťažuje situáciu, ale očakávania boli iné, ako je terajšia realita. Najdôležitejšia vec, ktorá sa neplní, je nevenovanie sa problému nezamestnanosti (SDĽ išla do volieb so sľubom zníženia nezamestnanosti na 10 % - pozn. Hd). To je tiež jeden z najdôležitejších dôvodov súčasnej situácie.

Je MDĽ v opozícii voči niektorým názorovým prúdom vnútri SDĽ?

- Myslím si, že je to taká kritická solidarita. Chceme prezentovať myšlienky, máme predsa svoj program. Ale

určitá opozícia

v tom je. Samozrejme, že SDĽ je naším politickým partnerom. My nie sme politická strana, ale občianske združenie mladých ľudí. Nekritizujeme však len SDĽ, ale aj vládu.

Myslíte si aj vy, že niektorí starší funkcionári SDĽ by mali prehodnotiť svoje členstvo v tejto strane a odísť z funkcií?

- Netýka sa to len SDĽ, ale aj niektorých ďalších politikov v iných stranách, ktorí sú tu od novembra 1989. MDĽ presadzovala mladých ľudí do politiky a myslím, že sa nám to celkom podarilo. Máme najmladšieho poslanca v NR SR, máme mladých podpredsedov SDĽ.

V tejto súvislosti sme požiadali o názor aj podpredsedu SDĽ Milana Ftáčnika, ktorý si myslí, že je celkom prirodzené, keď sa mladí ľavičiari kriticky pozerajú na to, čo sa deje v spoločnosti. Ľavicová politika podľa neho nevíťazí zatiaľ preto, lebo podmienky, ktoré v spoločnosti sú, vyžadujú najprv politiku stabilizácie, ktorá má dosahy aj na životnú úroveň občanov. Niet

kam vybočiť,

teda ani príliš vľavo alebo vpravo z nastúpenej cesty. Stabilizácia v zásade bola urobená a M. Ftáčnik má pocit, že teraz je tu priestor na to, aby ľavica jasnejšie povedala svoju predstavu o rozvoji ekonomiky a sociálnej oblasti. „Nehádzal by som nad ľavicou flintu do žita. Má svoju silu, zázemie a potenciál. Som presvedčený, že bič plieska na konci a teraz zúročíme, čo sme si pripravili aj opatreniami, ktoré nie vždy vzbudzovali podporu našich občanov.“

Ale ešte v období, keď Peter Weiss bol predsedom strany, ale aj potom, niektorí funkcionári SDĽ až príliš zdôrazňovali intelektuálny potenciál SDĽ. Vzhľadom na situáciu v akej sa ocitla, prestávam tomuto sebahodnoteniu veriť, lebo výsledky tomu nenasvedčujú.

- Priznávam, že o tomto sme vážne hovorili aj na zjazde SDĽ. My sme sa v mnohom po vstupe do tohto volebného obdobia spoliehali na pôsobenie našich ministrov a štátnych tajomníkov, teda oficiálnych predstaviteľov. Ukázalo sa, že sme nedostatočne mobilizovali odborný potenciál, ktorý vo vnútri strany je a rozhodli sme o vytvorení odborných sekcií Republikového výboru SDĽ. Mobilizujeme odborný potenciál, aby SDĽ bola pripravená predkladať konkrétne riešenia, lebo to je to, čo ľudia od nás čakajú. Teraz od nás čakajú

jasnú politiku

zameranú na rozvoj a nie na reštrikciu. Takéto politické a odborné riešenia chceme predkladať aj mobilizáciou vnútorného potenciálu SDĽ.

Nad otázkou, či by aj podľa neho mali odísť tí, ktorí sú vo funkciách v SDĽ viac ako štyri roky, sa M. Ftáčnik pousmial a povedal, že sa mu to zdá ako „radikálny postoj“. Myslí si však, že treba diskutovať o tom, kto má reprezentovať politiku, ale nedá sa to merať podľa toho, kto je ako dlho vo funkcii. To sa meria podporou toho-ktorého predstaviteľa vo verejnosti. To je rozhodujúce, to je najlepší kolektív.