Problémy pri dlhšej dovolenke

Detské prídavky od roku 2002 vyplácať plošne

Minimálne tri politické strany na Slovensku – Kresťanskodemokratické hnutie, Smer a ako sme sa najnovšie dozvedeli, tak aj Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), majú vo svojich prioritách starostlivosť o rodinu a dieťa. Ani jedna z nich však pri proklamovaní starostlivosti priamo nezdôrazňuje to najpotrebnejšie, aby rodina mala predovšetkým z čoho žiť. Tak by sa znížil aj počet nechcených detí, interrupcií, pravdepodobne by klesol počet samovrážd a rozvodov, menej ľudí by vyhľadávalo pomoc psychiatra, nemuselo by byť toľko čiernej práce, emigrantov načierno robiacich vonku a možno ani toľko problémov s Rómami. Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková, ktorá má vo svojej agende práve sociálne veci, rodinu a tretí sektor, hovorí, že bude presadzovať, aby sa univerzálnym kritériom všetkých návrhov na podporu rodiny a posilnenia postavenia žien-matiek stal záujem dieťaťa. Oznámila, že bude iniciovať diskusiu o príprave a prijatí komplexnej normy v prospech dieťaťa, zákona o ochrane jeho práv.

SDKÚ chce do novely Trestného zákona presadiť, aby ako trestný čin bolo do neho zaradené aj domáce násilie, ktoré je páchané najmä na ženách, deťoch a starých ľuďoch. Táto strana bude pri novele Zákonníka práce presadzovať 5-týždňovú dovolenku pre každú matku s malým dieťaťom bez ohľadu na počet odpracovaných rokov, teda aj hneď po nástupe do zamestnania (Smer navrhuje pre matky jeden deň pracovného voľna na mesiac navyše). Podľa Z. Martinákovej „takéto zvýhodnenie mladým matkám nespôsobí žiadne problémy

na pracovisku a ekonomické dosahy na zamestnávateľov sú prakticky minimálne“. Ďalším zámerom SDKÚ je, aby všetky deti (rodičia) dostávali rodinné prídavky a pripravujú aj niektoré návrhy v rámci očakávanej daňovej reformy.

Oponovali sme optimistickému tvrdeniu podpredsedníčky SDKÚ, že taká dovolenka pre mladé matky by im nespôsobila na pracoviskách problémy, ale najmä to, že ekonomické dosahy pre zamestnávateľov sú minimálne. Z. Martináková argumentovala najmä tým, že takýchto matiek nie je veľa. V tejto súvislosti si však kladieme otázku, či je preto opodstatnené dávať takýto zámer do politického programu. Ale je vecou danej strany, čo zaradí do svojej agendy. Povedala nám, že tieto návrhy sú pripravované „veľmi dôsledne a po diskusii so všetkými zainteresovanými skupinami. Zástupcovia zamestnávateľov a podnikateľov mi povedali jeden zaujímavý fakt. Je malé percento tých žien, ktorých sa to bude týkať. S týmto faktom nekalkulujú ako s nejakým dôležitým ekonomickým nástrojom. Dnes

sú prípady,

keď ju zamestnávatelia zamestnancom poskytujú, a sú to aj muži, nie iba ženy aj bez toho, aby spĺňali zákonnú normu na päťtýždňovú zákonnú pracovnú dovolenku. Dôsledne som to konzultovala s ľuďmi z praxe a podnikateľmi“.

Na Slovensku je nemálo takých rodičov, ktorí nepracujú a prídavky na deti prepijú alebo inak minú. Nemyslíte si, že v takýchto prípadoch by bolo vhodnejšie dať týmto rodinám skôr naturálie, ako do rúk peniaze?

- Štátom definovaný rodinný prídavok, ak ho skutočne odvodzujeme od práv dieťaťa, tak mal by obsahovať nástroj, že ak sa využíva na iné účely ako výživu, výchovu, ošatenie, vzdelanie a pod., tak by sa

nemal dostať

do rúk tých, čo prídavky zneužívajú. Iná vec je sociálna dávka. S ňou môžeme hýbať a dávať podmienky na jej vyplácanie. Samotnú sociálnu dávku však neodbúrame a nemôžeme ju úplne tým ľuďom zobrať, lebo nemôžeme vytvoriť vrstvu, ktorá nebude mať na obživu absolútne žiadne prostriedky. Diskutovala som s ministrom vnútra o úžerníctve, pričom polícia hovorí, že na úžerníkov nemá páky alebo dôkazy. Pri úžerníctve spravidla neexistuje žalobca. Debatovali sme, či by prostriedky nemohol preberať starosta, samospráva, ktorí vedia vo svojej obci o úžerníctve. Ide však o úvahy, ktoré sú v začiatkoch. Dohodli sme sa, že vytvoríme skupinu ľudí na posúdenie, ako by sa dali upraviť zákony v oblasti trestania a potlačovania úžerníctva. Jeden návrh, nad ktorým uvažujeme a vychádza z prostredia samospráv je, že zrejme by pomohlo, keby im nevyplácali sociálne dávky raz za mesiac, ale napríklad

raz týždenne,

aby sa s prostriedkami naučili narábať.

Súčasné mladé rodiny však trápi hlavne to, že nemajú dať kam deti, lebo jasle a materské školy patria obciam a mestám, ktoré na ne nemajú peniaze a rodičia na ich drahú prevádzku tiež. Nemali by sa tieto zariadenia vrátiť späť do pôsobnosti rezortu školstva?

- Myslím, že to nie je správna cesta, vrátiť sa pod školstvo. Je to klasická oblasť, ktorú by mala obhospodarovať samospráva. Samospráva je predsa niečo, čo musí vychádzať z potrieb ľudí. V rámci presunu kompetencií sa môžeme baviť o peniazoch, ale dnes im brať túto správu, aby sme im ju potom v rámci presunu kompetencií aj s peniazmi dávali späť, nemá význam.

Odkiaľ by sa mali vziať financie na plošné vyplácanie rodinných prídavkov?

-Stále hovorím, že

kalkulácia už je

v tohtoročnom rozpočte, lebo ona sa tam dostala cez harmonizáciu práva s Európskou úniou. Ani jeden štát – člen EÚ nemá diferencované vyplácanie rodičovských prídavkov, vyplácajú ich všetkým deťom rovnako. Plošné vyplácanie by nespôsobilo dieru v štátnom rozpočte, ono je to v ňom zakalkulované s tým, že by to malo platiť od budúceho roka. Príslušný zákon by sa mal pripraviť niekedy na jeseň.