Hospodársky denník
USD48,75 Sk
EUR43,244 Sk
CHF28,075 Sk
CZK1,257 Sk
  Piatok  11.Mája 2001

Vybrané problémy daňového konania

Ak daňový subjekt nezaplatí daň v určenej lehote, musí správca dane hneď začať s jej vymáhaním?

- Ak daňový subjekt nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú alebo zrazenú daň v lehote podľa zákona o správe daní alebo osobitných daňových zákonov, správca dane ho môže vyzvať, aby zaplatil alebo odviedol daň v náhradnej lehote. Správca dane túto náhradnú lehotu určí vo výzve a zákon ustanovuje, že nesmie byť kratšia ako 15 dní. Daňový subjekt proti takejto výzve správcu dane môže podať námietku v lehote 15 dní od jej doručenia, podanie námietky však nemá odkladný účinok. Správca dane vo výzve upozorní daňový subjekt, aký následok bude mať nezaplatenie dane v ním určenej náhradnej lehote, a tým môže byť aj okamžité vymáhanie daňového nedoplatku.

Kto vykonáva dokazovanie v daňovom konaní?

- Dôkazné bremeno v daňovom konaní je na správcovi dane. Správca dane musí preukázať ním tvrdené porušenia zákonných ustanovení. Daňový subjekt preukazuje v daňovom konaní všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vo vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť evidencií alebo záznamov, ktoré má povinnosť viesť.

S manželom máme bezpodielové spoluvlastníctvo, nepodnikáme, náš majetok neprevyšuje 1 milión Sk. Musíme podať majetkové priznanie?

- Ak hodnota 1 milión slovenských korún, ktorú uvádzate, predstavuje hodnotu všetkých hnuteľných vecí a nevlastníte nehnuteľný majetok, nemáte povinnosť podať majetkové priznanie. Ak vlastníte nehnuteľný majetok, bez ohľadu na jeho hodnotu, podávate majetkové priznanie, každý za vlastnenú nehnuteľnosť, resp. svoj spoluvlastnícky podiel. Ak bola nehnuteľnosť nadobudnutá po 1. septembri 1999, je potrebné ju uvádzať v majetkovom priznaní ocenenú podľa § 40 zákona o správe daní a poplatkov.

Doručuje daňový úrad písomnosti daňovému subjektu aj do cudziny?

- Zákon o správe daní a poplatkov umožňuje podľa ustanovenia § 18 adresátovi, ktorý sa zdržuje v cudzine a jeho pobyt je známy, doručovať písomnosti aj priamo do cudziny, a to aj do vlastných rúk. Ak pobyt adresáta zdržujúceho sa v cudzine nie je známy, daňový úrad doručuje písomnosti zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi.

Musím zaplatiť blokovú pokutu uloženú podľa zákona č. 511/1992 Zb.?

- Pokuta v blokovom konaní sa podľa zákona o správe daní a poplatkov ukladá za preukázateľné porušenie povinností nepeňažnej povahy, vyplývajúcich zo zákona o správe daní a poplatkov. Bloková pokuta môže byť uložená maximálne do výšky 5000 Sk a správca dane ju uloží, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Ak odmietnete blokovú pokutu zaplatiť, správca dane o porušení povinnosti vydá rozhodnutie a v ňom určí výšku pokuty a lehotu na zaplatenie. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa môžete odvolať a podané odvolanie má odkladný účinok splnenia uloženej povinnosti až do nového rozhodnutia vo veci.

Mám príjmy zo závislej činnosti a príležitostné príjmy zdaňované 10-percentnou sadzbou dane. Musím sa registrovať na daňovom úrade?

- Nie. Podľa § 31 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov registračnú povinnosť nemá daňovník, ktorý má výhradne príjmy zo závislej činnosti a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, ani daňovník, ktorý má len náhodnú alebo jednorazovú daňovú povinnosť alebo u ktorého je predmetom zdanenia len nehnuteľnosť, ak, samozrejme, nemá registračnú povinnosť pri inej dani.

Dokedy mám povinnosť archivovať záznamy, ktoré vediem podľa rozhodnutia daňového úradu?

- Podľa § 37 zákona o správe daní a poplatkov je daňový subjekt povinný uchovávať záznamy a doklady k nim sa vzťahujúce po obdobie, v ktorom zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť. Daň nemožno vyrubiť ani jej doplatok alebo priznať nárok na daňový odpočet po uplynutí päť rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ňom vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať. Ak bol pred uplynutím tejto lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť a dodatočne vyrubiť daň však je možné najneskôr do desiatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie.

Kedy sa premlčuje právo na vybratie a vymáhanie nedoplatkov na dani?

- Zákon o správe daní a poplatkov ustanovuje, že právo vybrať a vymáhať nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom sa stal tento nedoplatok splatným. Ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie nedoplatku, napr. je zaslaná výzva na zaplatenie nedoplatku v náhradnej lehote, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený. Nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný. Na premlčanie správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky. Ak je nedoplatok zabezpečený na hnuteľných veciach, nemôže sa záložné právo premlčať, ak má veriteľ záložnú vec v držbe. Ak je nedoplatok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemôže sa do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu takto získaného práva namietať premlčanie nedoplatku.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.