Teplo nad oceánom stúpa

Zatiaľ čo americký prezident Bush oznámil, že USA odstupujú od medzinárodnej dohody, ktorá má zamedziť nadmerné otepľovanie planéty, ďalšie dve nové vedecké štúdie dokazujú, že nebezpečenstvo zmeny klimatického systému svetu skutočne hrozí.

Obe od seba nezávislé štúdie zverejnil nedávno vedecký časopis Science, ktoré sa sústreďujú na oceány – najväčšie zásobníky tepla na zemeguli. Už vlani iné vedecké tímy zverejnili dáta o tom, že teplota oceánov od päťdesiatych rokov stúpa. Vedci však hľadali vysvetlenie, čo je toho príčinou, či príroda alebo človek.

Prvý tím viedol Tim Barnett, morský fyzik zo Scrippsovho oceánografického ústavu v kalifornskom Dan Diegu. Ním zostavený počítačový model priniesol jediné vysvetlenie – za zmeny naozaj môže ľudská činnosť. Najmä obrovským spaľovaním ropy a uhlia vznikajú oblaky oxidu uhličitého, ktorý stúpa do atmosféry, a tam pod sebou zadržuje teplo podobne ako sklo v skleníku.

Väčšina odborníkov sa už niekoľko rokov prikláňa k názoru, že práve ľuďmi uvoľňované skleníkové plyny ohrievajú planétu, dôkazy o tom však stále nie sú stopercentné.

Druhý počítačový model zostavil tím, ktorý viedol Sydney Levitus, riaditeľ klimatického laboratória v Silver Spring v americkom Marylande. Využil na to milióny údajov o meraní teploty v svetových oceánoch. Jeho model rátal dokonca aj s vplyvom prachových častíc a ďalších emisií zo sopečných výbuchov v posledných desaťročiach, ktoré zatieňujú Slnko, a teda aj ochladzujú Zem. Aj v tomto prípade bol však výsledok taký, že vplyv skleníkových plynov prevažuje a zemeguľa sa bude v ďalších desaťročiach ďalej otepľovať.

Vedci zvyčajne nepochybujú o tom, že sa pre to zdvihne hladina morí a zaplaví pevninu, čo bude spôsobené jednak roztopením ľadovcov, jednak tým, že voda s rastúcou teplotou naberá na objeme. Predpokladať sa dá aj to, že zvýšenie teploty prehĺbi suchá v okolí rovníka a vyvolá vlnu emigrácie tamojších obyvateľov do iných krajín.

Zvýšenie teploty umožní aj rozšírenie tropických chorôb do končín dnešného mierneho podnebného pásma.

To sú dôsledky očakávateľné. Klimatológovia sa však obávajú, že väčšie teplo môže v budúcich desaťročiach nepredvídateľne rozvrátiť celý klimatický systém planéty, čo by okrem iného mohlo spôsobiť zvýšenie počtu živelných pohrôm.

(mb)

V čom spočíva skleníkový efekt - do plošky

Niektoré plyny majú v atmosfére podobnú úlohu ako sklo v skleníku: slnečné lúče nimi prechádzajú, dopadajú na Zem a menia sa na teplo. Tepelné žiarenie zemského povrchu však vrstva skleníkových plynov z veľkej časti pohltí a nedovolí mu uniknúť do vesmíru. Tento proces bol v minulosti celkom prirodzený a umožnil život na Zemi, ktorá by inak bola mrazivým miestom.

Medzi skleníkové plyny patrí vodná para, oxid uhličitý, ozón, metán, oxid dusnatý a chlórované uhľovodíky.

Niektoré z týchto plynov výrazne pribúdajú práve v dôsledku činnosti človeka: oxid uhličitý vzniká pri spaľovaní ropy, uhlia a zemného plynu napríklad v elektrárňach alebo v motoroch automobilov. Oxid dusný a metán sa uvoľňujú v poľnohospodárstve a pri chove dobytka, metán stúpa i zo skládok odpadu. Chlórované uhľovodíky sú umelé, priemyselne vyrábané plyny.