![]() |
|
||||||||||||||||
Piatok 11.Mája 2001 |
Výzvy líderstva nových demokraciíCieľom trojdňovej bratislavskej konferencie Nové európske demokracie: líderstvo a zodpovednosť, ktorá sa včera začala prednesením posolstva prezidenta USA G. W. Busha námestníkom MZV USA M. Grossmanom a slávnostným koncertom za účasti premiérov krajín ašpirujúcich na rozširovanie NATO Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska, ako aj prezidenta ČR a premiéra Chorvátska a približne 130 hostí, je prediskutovať vývoj v euroatlantickom priestore od pádu železnej opony v roku 1989, poukázať na jeho pozitívne momenty, ale aj výzvy a riziká. Svet bez NATO by bol svetom s radikálne zmeneným politickým poriadkom, o ktorom vieme iba veľmi málo, a to, čo si v takejto súvislosti vieme predstaviť, je znepokojujúce, uviedol ešte nedávno v rozhovore pre Hospodársky denník republikán Bruce P. Jackson, prezident a spolupredseda Komisie USA pre NATO a viceprezidentom pre stratégiu a plánovanie v spoločnosti Lockheed Martin Corporation. Práve on dnes moderuje prvý panel konferencie zameraný na komplementaritu a partnerstvo medzi EÚ a NATO. Ako pre denník vtedy potvrdil, absolútne sme nezvládli vysvetlenie podstaty pôsobenia NATO a EÚ. Najmä noví členovia NATO a kandidátske krajiny môžu mať dojem, že nová bezpečnostná štruktúra EÚ je porovnateľná s NATO štruktúrou, resp. že tá bude podriadená štruktúre EÚ. To nie je pravda. Čo skutočne chceme, je dať Európanom nezávislú spôsobilosť uskutočňovať misie. Myslím, že dospievame k dohode s EÚ o vytvorení určitého druhu kapacít, pričom NATO bude udržovať centrálne bezpečnostné euroatlantické štruktúry. V rámci tohto panelu vystúpia aj premiéri Slovinska J. Drnovšek, Rumunska A. Nastase, Estónska M. Laar, Lotyšska A. Berzinš, ako aj K.-P. Klaiber, námestník generálneho tajomníka NATO. Ten rovnako v jednom z rozhovorov pre Hospodársky denník uviedol, že je tu 9 kandidátskych krajín. Všetky sa snažia dobre sa pripraviť na ďalšie rozhodnutie aliancie v roku 2002, hoci nie všetky sú najlepšie. Slovensko odštartovalo z relatívne vysokej úrovne, a mám pocit, že je to veľmi ambiciózne. Myslím, že keď nadíde čas na opätovné rozhodnutie, Slovensko bude pravdepodobne jedným z prioritných kandidátov na vstup. Najdôležitejšia je príprava a reforma obranných síl. Asociované krajiny, teda aj Slovensko, budú musieť vyradiť tú výzbroj, ktorá nie je kompatibilná s výzbrojou v NATO, resp. ktorá by nemohla byť využitá jednotkami aliancie. Niekedy však stačí, aby sa technologicky iba pozmenila. Zaujímavou bude aj téma druhého panelu - Juhovýchodná Európa: dosiahnutie mieru a samoudržateľnej stability, v ktorej J. Rupnik, riaditeľ centra pre medzinárodné štúdie, bude spolu s premiérom Bulharska I. Kostovom, ako aj zástupcami Veľkej Británie, USA, SR a Grécka diskutovať o transformačnom procese v regióne, špecifickými problémami rekonštrukcie po konfliktoch a výzvami, ktoré sa týkajú celej Európy. Na daný panel nadväzuje spoločná vízia zúčastnených, týkajúca sa slobodnej a zjednotenej Európy, o ktorej budú diskutovať spolu s bývalým poradcom prezidenta USA J. Cartera pre otázky národnej bezpečnosti prof. Z. Brzezinským všetci zúčastnení premiéri. Tí zároveň prijmú Bratislavské vyhlásenie, ktoré má byť základom ďalšej akcelerácie projektu slobodnej a zjednotenej Európy. (sb) |
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |