Polemika je zväčša prospešná

Ministersko-podnikateľský „súboj“ bez víťaza

V minulých dňoch sme publikovali diskusné vystúpenia členov NEF - Hospodárskeho klubu na jeho 44. riadnom zhromaždení, ktorého jedinou témou bola daňová sústava a najmä nevyhnutnosť jej radikálnej reformy. Hlavnou aktérkou, na ktorú smerovali smeče kritiky podnikateľov na neúmerné daňové zaťaženie, bola ministerka financií Brigita Schmögnerová, ktorá však mala dostatok argumentov a faktov na precízne analyzovanie jestvujúcej daňovej štruktúry. Najsilnejšieho protihráča mala v predsedovi DS Ľudovítovi Kaníkovi (jeho vystúpenie sme uverejnili včera - pozn. redakcie), a tak ministerská odpoveď bola najobsiahlejšia práve na jeho názory a námety. Dnes odpoveďou B. Schmögnerovej na klubovú diskusiu uzatvárame publikovanie materiálov zo 44. zhromaždenia.

Brigita Schmögnerová, ministerka financií SR: V roku 2000 a v prvom štvrťroku 2001 sa vyberali dane podľa rovnakého kľúča ako v roku 1999. Preddavky na dani z príjmov boli na úrovni zdanenie 40 %. Preto hovoriť pán Kaník o tom, že veď v roku 2000 sme po znížení daňového zaťaženia vybrali rovnako dane ako rok predtým, to jednoducho neobstojí, pretože sme vyberali na tej istej daňovej sadzbe ako v roku 1999. Samozrejme, teraz nás čaká vrátenie preddavkov, ktoré zodpovedá úrovni zaťaženia na 29 %. Možno poviete, že aj keď odpočítate túto povinnosť vrátenia dane z príjmov právnických osôb, aj tak sa vybralo viac v roku 2000 ako v roku 1999. Áno, ale zatajili ste jednu zásadnú vec alebo neuviedli ste jednu zásadnú vec: to, čo som ja v úvode povedala, a to nárast ziskovosti podnikovej sféry. Podľa našich prepočtov pri jednopercentnom zvýšení zisku vyberieme na daňových príjmoch 0,2 miliardy korún. Ak sa zvýšila ziskovosť indexom 160, resp. 60 %, ľahko si spočítate, v akom rozsahu sa na výbere daňových príjmov roku 2000 podieľa práve tento faktor. Ak od daňových príjmov odpočítate faktor zvýšenia ziskovosti podnikov, tak sa presne potvrdilo to, čo sme odhadovali, aký bude výpadok príjmov zo zníženia sadzby dane zo 40 na 29.

Možno nesledujete pán Kaník až tak pozorne daňovú oblasť, čo je prirodzené, každý máme iné zameranie. Bushova reforma zatiaľ neprešla cez Senát USA a je otázne, či vôbec aj prejde, pretože v Senáte je vyrovnanejšie rozdelenie síl a pri rozhodovaní bude hrať úlohu jeden-jediný senátor, ktorý je senátorom za republikánsku stranu, ale ktorý už povedal, že nepodporí Bushov návrh na zrušenie dane z dedičstva. Navyše si treba uvedomiť, že v USA horná sadzba dane z dedičstva predstavuje 53 %, v prvej skupine u nás je 5 % horná sadzba, a v prípade, že by to aj prešlo, je to rozložené naozaj do roku 2011. Teda nie tak, ako u nás, že tento návrh, žiaľ, prešiel z jedného dňa na druhý. Možno, že by stálo za to, keby ste si

pozreli petíciu,

ktorú podpísali Bushovi americkí multimilionári, ktorí ho jednoznačne žiadajú - a podpísali to ľudia takí, ako otec Billa Gatesa, ako dvaja Rockeffelerovci, Soros - aby neurobil tento chybný krok, aby zrušil túto daň. Argumentácia je celom zrejmá. Je zaujímavé, že americkí multimilionári majú väčší pocit solidarity ako slovenskí milionári. Na prvom mieste, keď argumentovali, že si veľmi dobre uvedomujú, že výpadok tejto dane bude musieť niekto nahradiť a nahradia to práve chudobnejší ako oni sami. Ak poviete, že pre slovenské pomery to neznamená zníženie daňových príjmov, nehovoríte jednoducho z hľadiska zajtrajška, hovoríte to z hľadiska dneška a včerajška. Pretože skutočne dnes daňové príjmy boli veľmi nízke a vy veľmi dobre viete, že zatiaľ sa dedili len také nehnuteľnosti alebo hnuteľnosti, ktoré boli možno vo výške 2 alebo 3 milióny a nič viac. To, čo nás čaká, dedenie väčších hnuteľností a nehnuteľností, to je až otázka budúcnosti.

K odpočítaniu straty som informovala, aké zámery máme v tomto smere. Navyše by som chcela upozorniť, že už aj v tejto chvíli došlo k zmenám tej predchádzajúcej novely zákona o dani z príjmov, kde sme čiastočne urobili krok k liberalizácii práve straty z daňového hľadiska. K odpočítateľným položkám - možno by som to aj previazala, čo ste vy, pán Kardoš, uviedli, a je to skutočne veľmi závažné. Na jednej strane je naozaj nevyhnutné, aby sme postupne prešli na medzinárodný účtovnícky štandard. Komplikácia nie je ani taká veľká v príprave zákona. Je zákon ministerstva financií a my sme to schopní možno zvládať aj rýchlejšie, ale jeho aplikácia je komplikáciou. Jedna vec je účtovanie. Treba si uvedomiť, na aké potreby to účtovanie je a druhá vec je, čo my uznáme z hľadiska daňovej politiky, teda daňovo uznateľné výdavky. Tu v žiadnom prípade nie je identita. Každý štát si vo svojej legislatíve upravuje rozličným spôsobom, čo považuje za daňovo uznateľný výdavok. Moderný trend, ktorý je v istej fáze rozvoja a väčšina štátov, možno západných, ktoré majú vyššie

tempá rastu

HDP a prekonali štruktúrne zmeny, je aplikovateľný a prijateľnejší. Týmto trendom je rozširovať daňový základ a znižovať daňovú sadzbu. My sme však dnes v období, keď je skutočne potrebné podporiť investičný dopyt, podporiť reštrukturalizáciu, podporiť modernizáciu. Práve preto namietame proti tomu postupu, ktorý sa navrhuje - poďme ďalej cestou znižovania sadzby daní. Nevieme totiž povedať, čo podnikateľ, ktorý tým, že sa zníži sadzba dane, bude mať vyšší zisk po zdanení a čo s ním urobí. Možno sa rozhodne investovať, čo bude aj z hľadiska národohospodárskeho žiaduce, ale možno sa rozhodne napríklad investovať do cenných papierov, do majetku alebo dokonca ho spotrebúvať. V tomto období to rozhodne nie je žiaduce. Preto sme aj, keď sa vrátim k zmenám, ktoré sme uskutočnili predtým v daňovej legislatíve, neboli za to, aby sa išlo zo 40 na 29 percent. Náš zámer bol ísť naopak cestou zmien v daňovej politike.

V tejto súvislosti poviem, že sa zdá, že máme krátku pamäť. Od 1993. roku sa nič zásadné v zdaňovaní neurobilo. Situáciu

v rozpočte

sme zdedili mimoriadne zložitú a napätú, došlo k spomaleniu hospodárskeho rastu a napriek tomu sme si dovolili znížiť priame daňové zaťaženie veľmi výrazným spôsobom. U právnických osôb sme išli zo 40 na 29 % a u fyzických osôb tiež došlo k výraznému zníženiu daňového zaťaženia. Podľa nášho odhadu dosah na rozpočet v jednom-jedinom roku sa pohybuje niekde v rozpätí 3,4 skoro 4 miliardy korún. Takže hovoriť o tom, pán Kaník, že nič sa neurobilo za dva a pol roka a že až teraz prichádzame s niečím, to jednoducho nie je pravda. Už v úvodnom vstupe som vysvetlila, prečo sme sa rozhodli urobiť taký ucelenejší dokument. Je to skutočne reakcia na to, aby nedochádzalo k ad hoc zmenám, nesystémovým zásahom do daňovej sústavy, ktorej iniciátormi sú práve rôzne politické strany a ich predstavitelia.

V tejto chvíli musím využiť túto možnosť, aby som odsúdila to, čo Demokratická strana urobila. Osobitne v týždni, keď sa mali odovzdávať daňové priznania. Musím povedať, že som kritická voči tomu, že žiadny vysoký štátny predstaviteľ proti tomu nezaujal jednoznačne negatívny postoj, samozrejme, s výnimkou mňa. Nazdávam sa, že skutočne išlo o navádzanie na

trestnú činnosť,

žiaľbohu, naša legislatíva je taká benevolentná, že v tomto prípade to nepovažuje za trestný čin. Takže vy ste si dobre overili, že nemôžete byť stíhateľní, ale nemyslím, že je to správna cesta. Vyvolávanie anarchie, navádzanie na trestný čin, vyvolávanie atmosféry, kde je hrdinstvom obchádzať platenie daní, to nie je cesta k civilizovanej spoločnosti. Iba pripomeniem, bol to George Washington, ktorý povedal: Dve veci sú isté, že zomrieme a musíme platiť dane. Ani ja sa tomu neteším, ani jednému, ani druhému, ale pokiaľ sme sa rozhodli žiť v civilizovanej spoločnosti, tak to druhé musí byť jednoducho takou súčasťou alebo takou nevyhnutnosťou, ako aj to prvé.

Pri výpočtoch, s ktorými prichádza združenie daňových poplatníkov, musím jednoducho povedať, že nepoužíva uznávanú metodiku OECD. Tak, ako ste to napočítavali, to nezodpovedá bežnému spôsobu vyčísľovania daňového zaťaženia. Ak pozorne budete študovať štatistiku príjmov OECD, tam sa dozviete aj o tom, ako sa vyčísľuje daňové zaťaženie a máte aj

primárne údaje,

takže si to môžete naozaj vyčísliť. Na vašu pripomienku, či tieto zámery, ktoré vláda schváli, budúca vláda bude rešpektovať alebo nie, iba toľko, že je to otvorené, pretože záleží na tom, aká vláda tu bude. Pokiaľ to bude vláda, ktorá sa bude usilovať o vstup do EÚ a bude sa usilovať, aby Slovenská republika napredovala, tak potom vám garantujem, že v zásadných črtách bude pokračovať podľa toho, čo sme pripravili. Pokiaľ budeme mať vládu, ktorá vzíde z volieb a bude len formálne, možno len deklaratívne hovoriť o vstupe do EÚ a bude mať iné záujmy, s veľkou pravdepodobnosťou sa mnohé z toho, o čom som tu hovorila, nebude realizovať.

Snažila som sa porovnávať čísla o štruktúre zdaňovania aj preto, aby sme si uvedomili, aký priestor je pri znižovaní priamych daní, aký priestor je pri zvyšovaní iných daní. Ten priestor vôbec nie je taký, ako často o tom hovoríme. Urobili sme totiž jeden zásadný skok v ostatných rokoch. Výrazne sme znížili priame daňové zaťaženie a presunuli sme to do nepriameho daňového zaťaženia. Musím však povedať, že to má nielen vážne ekonomické dôsledky, ale má to aj vážne politické dôsledky. Z ekonomických dôsledkov? Iste vo všeobecnosti súhlasíme s tým, že v rámci možností treba vytvoriť priestor na zníženie priameho daňového zaťaženia. Pretože to umožňuje motivovať ľudí, pokiaľ ide o fyzické osoby, aby sa zamestnávali, ale aj podnikateľov, aby vytvárali nové pracovné príležitosti. Ale znovu nie je jedno, či idete cestou sadzby dane alebo motivovania investovania. Na druhej strane to má

svoje hranice,

nemôžete ísť touto cestou donekonečna, pretože za inak nezmenených podmienok musíte presúvať ťažisko zdaňovania na dane nepriame, a to sú hlavne dane zo spotreby. Urobili sme to isté. Aký bol dôsledok? Výrazne sa to odrazilo v cenách a na prudkom poklese kúpyschopného dopytu. Reálny dopyt ešte aj v minulom roku klesol o 4,3 %. Ale to sa predsa odrazilo aj na podnikateľskej sfére! Vy, ktorí produkujete pre domácu spotrebu, ste to jednoznačne zaregistrovali. Pokles kúpyschopného dopytu sa, samozrejme, odrazil aj na spomalení HDP. Takže to vidíme, samozrejme, aj v týchto národohospodárskych súvislostiach. Nehovoriac o tom, že to má vážne politické dôsledky. Pretože sa presúva ťarcha zdaňovania skutočne na príjmové skupiny, ktoré sú najnižšie. A povedzme si, akú to má hranicu. Veď my potrebujeme v tejto spoločnosti udržať aj určitú dávku sociálneho zmieru. Bez ohľadu na to, aké máte politické presvedčenie, ale ak tu nastane fáza štrajkov, dokonca štrajkov aj v dobrých podnikoch, ako sme boli svedkami toho, že Kovo chcelo iniciovať štrajkové hnutie aj v dobrých podnikoch, asi sa nedostaneme dopredu.

Veľmi stručne by som zareagovala na niektoré poznámky, ktoré zazneli zo strany pána Kardoša. Skutočne súhlasím s tým, že komplikácie sú stále v aplikácii daňových zákonov, ale prosila by som, aby sme sa pochopili v jednom, nechcem obhajovať, že slovenské zákony sú dobre napísané, že sú zrozumiteľne napísané. Ale na druhej strane nechápme to tak, že sme nejaká exotická krajina alebo výnimka. Kto z vás mal možnosť poznať a myslím, že sú tu podnikatelia, ktorí poznajú aj daňovú legislatívu trebárs v Nemecku, kto z vás pozná daňové zákony v Nemecku, tak mi musí dať za pravdu, že sú oveľa komplikovanejšie, oveľa rozsiahlejšie, pretože Nemci išli práve cestou, že mali veľmi veľa odpočítateľných položiek. Vlastne jedna súčasť reformy terajšieho ministra financií Eichla je, že ide naozaj cestou väčšieho rozšírenia daňového základu a zúženia počtu odpočítateľných položiek. Krok, ktorý sme urobili, je nasledujúci. Od tohto roku do výkladu daňového zákona bude hovoriť iba Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici. Má na starosti metodiku aplikácie daňových zákonov, bude ju distribuovať a poskytovať všetkým daňovým úradom. Určite všetko

stojí a padá

na ľudskom faktore. Nemôžem zaručiť, že každý daňový úradník si osvojí metodiku a aplikácie výkladu tohto zákona. Z nášho hľadiska však robíme tento významný krok. Pretože náš zámer je - možno raz by bolo zaujímavé si pohovoriť aj o reforme daňovej správy - akcentovať dobrovoľné plnenie daní. Tým som sa vlastne dostala k tomu, čo hovoril pán Kardoš - tri výkazy. Viete, uvedomujem si, akú dôveryhodnosť má podnikateľ napríklad voči banke, od ktorej žiada úver, ak banka implicitne predpokladá, že skutočne tu existujú tri výkazy. Vzťahy medzi klientom a bankou musia byť predovšetkým budované na dôvere. Jednoznačne podporujem ideu daňovej spravodlivosti, možnože v niektorých bodoch interpretácie máme odlišné názory. Určite súčasťou toho je, aby tu nebola daňová diskriminácia, ktorá je explicitne zo zákona a v tejto chvíli je, pretože je odlišné zdaňovanie domácich a zahraničných. Ale určite viete, prečo sme k tomu pristúpili. Žiadny minister financií nepodporuje takúto daňovú diskrimináciu, ale jednoducho sme k tomu pristúpili z donútenia. Pretože rovnakú daňovú diskrimináciu alebo veľmi podobnú používajú aj štáty okolité, Česko, Poľsko, Maďarsko, ktoré znamenajú konkurenciu pre vstup zahraničných investorov. A keďže sme na chvoste, naozaj na konci, aj so zahraničnými investíciami na hlavu, tak sme sa museli prispôsobiť tejto konkurencii. A že nám to spôsobuje obrovské ťažkosti, a to nielen vo vzťahu ako to vysvetliť domácim podnikateľom, ale aj ako to vysvetliť Bruselu.

Či to všetko pomôže? Do istej miery áno. Vlani sme mali 1,1 miliardy USD investícií, časť z toho bola do akvizícií, čiže do privatizačných, ale značná časť boli aj nové investície. Dnešná situácia je taká, že naše príjmy do štátneho rozpočtu z DPH sú v zásade len z toho, čo vyberieme na hranici. Pretože pokiaľ hovoríme o DPH vyberaného od podnikateľov, z domácej produkcie a služieb, tak tam sme hlboko v mínuse. Vy si totiž na refundáciách dokážete

viac zobrať

ako zaplatíte, čo jednoznačne ukazuje na diery v daňovej legislatíve a na nedostatočnosť slovenskej daňovej správy, a to sa nedá vyriešiť hneď. Nemôžeme si dovoliť preniesť finančnú nedisciplinovanosť, vysokú platobnú neschopnosť do rozpočtu. Poviete si, že aj štát nech sa podieľa na týchto nedostatkoch. No kto to je štát? Náklady, ktoré máme s reštrukturalizáciou finančného sektora, len na istenie predstavujú 105 miliárd. Niekto ich musí zaplatiť, no zaplatíme tp my, daňoví poplatníci. To je ten štát, to sú tí daňoví poplatníci. Takže podieľame sa na tom my všetci .

V jednom máme rovnaký názor aj s prezidentom VÚB pánom Vaškovičom, aj s prezidentom ZPS pánom Pavlů. Jednou z ciest je zaoberať sa daňami, čiže príjmovou stránkou, to bola dnešná téma našej spoločnej diskusie. Preto som sa nezaoberala výdavkovou stránkou. Že sa tento štát nevyhne aj reforme výdavkov, je evidentné a ako ešte stále ministerka financií musím povedať, že som bola a som dodnes najväčší kritik toho, že meškajú reformy. Ale ja by som to vnímala trochu v inom poradí. Predovšetkým je potrebná reforma v zdravotníctve, na druhom mieste v školstve aj v iných rezortoch, o ktorých sa nehovorí. Pretože aj iné rezorty spotrebúvajú veľkú časť štátneho rozpočtu. Postup je však taký: najskôr musíme uskutočniť reformu výdavkov, následne na to môžeme robiť zmeny v daniach. Ak to urobíte opačne, rozkývete rozpočet. Urobíte len to, že sa

zväčšia nožnice

v deficite. Skúsenosti ukazujú, že zníženie daňového zaťaženie nikdy neznamenalo automatické zvýšenie daňových príjmov. Nikdy. Nenájdete jeden príklad, ktorým by ste to mohli dokázať. Ale v prípade priameho daňového zaťaženia sa to robí vždy preto, že sa predpokladá, že v priebehu niekoľkých rokov to bude mať určitý podporný, motivačný impulz na podnikanie. Investičný cyklus trvá v priemere, závisí od toho, do čoho investujeme, 2 až 5 rokov, až potom môžeme čakať pozitívne dosahy aj s príslušnými pozitívnymi dosahmi na daňové príjmy. Viete, veľmi často sa argumentuje, že zníženie dane fakticky motivuje platiť dane. Nemáme žiadny dôkaz, že je to tak. Pravdupovediac, ja by som rozmýšľala asi takto: ak som schopná vyhnúť sa plateniu daní, tak mi je to úplne jedno, či je tá daň 25-percentná alebo 35-percentná. Ak sa môžem vyhnúť plateniu dane, tak sa vyhnem. Veď to je normálne. Za jediného predpokladu by to mohlo byť inak, keby tu bola oveľa efektívnejšia daňová správa, ktorá by vedela odhaliť, že tu ide o určitý druh daňového úniku, za ktorým by nasledoval postih.

Pokiaľ ide o profesionalitu daňového úradníka - daňová správa je podnik s 5,6 tisíca ľuďmi, asi ťažko môžeme predpokladať, že každý jeden bude stopercentne najlepšie pripravený na výkon svojej činnosti. Iná vec je, či robíme všetko pre to, aby bol pripravený. Z tohto hľadiska môžem povedať, usilujeme sa o to. Urobili sme zmeny, snažíme sa zlepšiť vzdelávanie atď. Ale ľudský faktor tu iste zohráva svoju úlohu.

Na konkrétnu otázku Česmadu o spotrebných daniach z uhľovodíkových palív a mazív. Spotrebná daň sa dostala na minimálnu sadzbu, a to je skutočne prípad, ktorý ste uviedli. Vlani sme mali 3,5-percentný schodok verejného rozpočtu. Ak v tomto roku budeme schopní udržať 3,9 %, tak to bude nadľudský výkon. Pritom sledujte, prosím, ako nás hodnotila Európska komisia, ako nás hodnotila najnovšia správa OECD. Jednoznačne

najslabšie miesto

vidím vo vývoji verejných financií. Nemôžem povedať, že nesiem v plnom rozsahu zodpovednosť za to. Dávno som hovorila, aby sme nerobili v jednom to, že nám vypadne príjem aj z dovoznej prirážky, ktorý bol vyše 9 mld. Sk a vypadne aj príjem zo zníženia daňového zaťaženia. Asi by ste nenašli iný štát , ktorý by urobil takýto manéver v jednom roku. Navyše, keď nám vyskočili ešte náklady s finančnou reštrukturalizáciou, ktoré predstavujú ďalších 1 - 1,1 %. Takže OECD vychádza, že je to skok z 3,6 v roku 1999 na 5 %. A to je mimoriadne negatívny signál pre trhy. Jednoducho cítim zodpovednosť za to, aby sme nevysielali ešte horšie signály pre trhy. A ku konkrétnej otázke: nepredpokladáme, že by sme znížili spotrebnú daň. Jednoducho z dôvodov fiskálnych.