Naučíme sa opäť lietať? (Bude sa k nám lietať?)

Na marcovom brainstormingu Hospodárskeho klubu (NEF) o stave hospodárstva a jeho výhľadoch predseda vlády M. Dzurinda naznačil, že pociťuje určitý dlh voči leteckej doprave. O deň-dva po tomto vyjadrení bol medializovaný oficiálne názor, že by malo dôjsť k privatizácii domácich letísk. To boli podnety aj na redakčnú diskusiu s odborníkmi – za účasti bývalých šéfovi civilného letectva rezortného ministerstva: Dr. Branislav Kvasnica, CSc., Ing. Marian Mihalus, Ing. Mikuláš Patlovič a Ing. František. Stolárik.

Hd - Letecká doprava bez letísk vo vlastníctve štátu či pod štátnou kontrolou...?

F. Stolárik - Pokiaľ nemáme funkčných leteckých dopravcov, základnú sieť, základné spojenia štátu s okolím, tak vlastne si treba odpovedať na otázku, či potrebujeme alebo nepotrebujeme letiská vo vlastníctve štátu. To by bol len pohľad z hľadiska dopravy. Nazdávam sa, že potrebujeme letiská Bratislava, Košice, Poprad-Tatry aj Sliač, Piešťany a ďalšie.

M. Mihalus - Z hľadiska veľkosti a možnosti dopravy je kľúčová Bratislava a Košice, ale Poprad-Tatry je nemenej dôležitým letiskom. Prinajmenej polovica turistov chce lietať do Vysokých Tatier.

Hd - Čo iné letiská? Kedysi sme snívali o tom, že sa bude lietať do Žiliny, Prešova, Lučenca, Svidníka a inde. Aj sa lietalo.

M. Mihalus - Ostatné letiská - Sliač a Piešťany - sú vlastne vojenskými letiskami. Keď sú vojenské, tak „civilnᓠprevádzka prakticky nič nestojí. Ale aj tak lety, ktoré tam dnes smerujú, nezakladajú nateraz dôvod na rozširovanie ich „civilnej časti“. Vzhľadom na realizované investície nemá význam ich zrušiť. Možno bude raz na ich nebi hustejšie ...

Hd - Časom? To je kedy?

F. Stolárik - Zoberme si Rakúsko. Veľkostne krajina ako Slovensko, hornatá ešte viac ako Slovensko, má rovnaké problémy s dopravným spojením, je tam asi taký istý počet letísk, ktoré zabezpečujú leteckú dopravu. Avšak také letisko v meste Graz má o 700-tisíc a dnes možno už aj o stotisíc viac cestujúcich ročne. To predsa nie je nemožné, pokiaľ budeme trochu optimistickejší z hľadiska vstupu do Európskej únie.

Hd - Čiže o päť rokov alebo o desať rokov?

F. Stolárik - Vieme povedať, o koľko je Rakúsko pred nami hospodársky?

Hd - Letecká doprava je v podstate správou o stave krajiny...

F. Stolárik - Letecká doprava nemôže nebyť. Je neodmysliteľná na zabezpečenie obchodných aktivít štátu, teda podnikateľských subjektov v štáte, a nenahraditeľná pokiaľ ide o druh dopravy.

B. Kvasnica - Trocha polemiky. Bola položená otázka, či potrebujeme leteckú dopravu? Skúsme si odpovedať, prečo ju potrebujeme. Majme na pamäti, že obslužnosť územia je zabezpečená asi 500 km od veľkého letiska typu „hub“. Ďalej už má zmysel, aby tam lietali ďalšie „prípojné linky“, aby tam bola už zberná letecká doprava. V našom bezprostrednom susedstve máme letisko Viedeň a musíme si čestne priznať, že dostupnosť územia Slovenska je teda zabezpečená už dnes. Avšak potrebujeme, aby sme letecky sprístupnili všetky regióny na Slovensku, aby sa tam mohli dopraviť podnikatelia a obchod. Aj do Svidníka a inde, veď v regiónoch by mal nastať rozvoj. To je odpoveď, prečo potrebujeme leteckú dopravu a aká by mala byť. Možno si spomeniete na medializáciu podmienok vstupu BMV do Prešova. Prvé, čo ich zaujímalo, bola diaľnica a letisko.

F. Stolárik - Je fakt, že nemá zmysel, aby sa z letiska Bratislava robil druhý „hub“. Dnes už Viedni konkurovať nemôžeme. Avšak majme letiská, lebo prostredníctvom letísk prichádza rozvoj. Jednoznačne to platí pre Košice. Na tomto letisku sú na tom relatívne najlepšie. Nie pre VSŽ či U.S. Steel, ale preto, že obsluhuje prirodzený región zasahujúci do štyroch štátov a ďalšie letisko je ďaleko.

B. Kvasnica - Do budúcnosti, ak pôjde ekonomika hore, tak pôjde aj letisko Košice hore. Môžme hovoriť o bezproblémovom letisku z hľadiska vývoja jeho rastu. Čo sa týka letiska Poprad-Tatry, je vyslovene závislé od aktívneho cestovného ruchu. Má veľkú potenciu, dnes čaká na rozmach turizmu. Sliač aj s civilnou prevádzkou - áno, treba to pre ten región, osobitne v horizonte od piatich-desiatich rokov. Piešťany majú tiež svoju klientelu. Napokon, je tu Letisko M. R. Štefánika v Bratislave. Naše najväčšie letisko s najväčším počtom prepravených cestujúcich. Má najväčšie problémy s využitím svojej kapacity. Je to práve preto, že blízko je letisko Viedeň. Neznamená to však, že nemá perspektívy rozvoja., práve naopak.

M. Patlovič - Máme dosť letísk, aj patrične technicky vybavených, ale málo sa lieta zo Slovenska. Nemáme pravidelné letecké spojenie Bratislavy so žiadnym hlavným mestom v Európe, okrem Prahy a Moskvy. Tento stav, nech by robili čokoľvek, letiská nevyriešia. Prevádzku môžu zvýšiť len dopravcovia. V prvom rade naši a následne zahraniční. Takže privatizáciou letísk nič nevyriešime.

Hd - Treba ho predať, čiastkovo privatizovať či prenajímať?

B. Kvasnica - Akékoľvek nepremyslené a neodborné riešenie budúcnosti bratislavského letiska môže mať katastrofálne dôsledky nielen pre samotné letisko, ale pre celé civilné letectvo na Slovensku. Spomeňte si na amatérske snahy vytvoriť zo SlovAiru národného dopravcu spred desiatich rokov. Dodnes sa z toho nevieme spamätať. Nemáme národného dopravcu ani SlovAir. Ak dnes sprivatizujeme letisko Bratislava len preto, že je módne privatizovať, bijem na poplach. Nehovorím, že netreba zmeniť zastaranú formu príspevkovej organizácie. Treba však vopred dobre premyslieť, čo od zmeny očakávame, poučiť sa zo zahraničných skúseností a nájsť vhodnú cestu. A nebáť sa otvoriť verejnú diskusiu. Nie každý, kto má opačný názor, to myslí zle. Ak nám potom z toho vyjde, že jediná cesta rozvoja leteckej dopravy je práve privatizácia letísk, budeme aspoň vedieť, čo nesmieme zanedbať, na čo ostatné treba dať pozor, aby sa žiadaný rozvoj skutočne dosiahol. Za ten čas to stojí. Po národnom dopravcovi sú letiská to posledné, čo máme, čím môžeme postaviť naše letectvo na nohy. Preto buďme opatrní a prezieraví. Nezbavme sa ich. A pokiaľ ma pamäť neklame, v Európe sú len dve plne súkromné medzinárodné letiská.

M. Patlovič - Letiskám by som v súčasnej situácii dal pokoj. Do budúcnosti bude treba transformovať letiská. Nie však privatizovať tak, aby štát mal menej ako 51 %. To by sa malo zakotviť aj do zákona o veľkej privatizácii.

Hd - Máme tu aj letecký trojuholník Viedeň - Budapešť - Bratislava.

M. Mihalus - Máme, ale jeho punkty sú značne nerovnocenné, predovšetkým z hľadiska cestujúcich tam a späť. Nezakrývajme si, že pre zahraničných leteckých dopravcov je Bratislava napriek svojim kvalitám nezaujímavá, nech by mala ešte nižšie ceny a poplatky ako dnes. V súčasnosti je v porovnaní s Viedňou o desať-pätnásť percent lacnejšia, ale pre dopravcu je rozhodujúci záujem cestujúcich, a tých bude pre Viedeň vždy viac.

M. Patlovič - Tam je naše dno. Potrebujeme pravidelné spoje, ale prečo taký Londýn nelieta do Bratislavy? V dnešných časoch by to znamenalo spojenie aspoň tri-štyrikrát týždenne hore-dole.

Hd - Je tento fakt takpovediac dnom slovenského civilného letectva?

B. Kvasnica - Myslel som si, že sme už dosiahli svoje dno. Dnes sa obávam, že môže byť aj horšie. Slovensko je bez národného dopravcu. Už sme ho rozbiehali desať rokov a skončili sme neslávne. Ak to dopadne teraz s posledným, čo máme, rovnako, tak si myslím, že môžeme leteckú dopravu odpísať nadlho z nášho územia.

M. Mihalus - Z letectva sme zdedili vlastne iba jednu časť, letiská, a tú druhú sme dobudovali. To je systém riadenia letovej prevádzky a ostatných letových prevádzkových služieb, ktorými sme prevádzkovo zabezpečili obslužnosť vo vzdušnom priestore. Áno, letiská tu sú. A my vieme, že v budúcnosti budú potrebné. Je lacnejšie ich udržať ako zlikvidovať a v budúcnosti opäť budovať. Prirodzene, že v závislosti od ďalšieho hospodárskeho rozvoja tohto územia. Zoberme si problémy takej Viedne. Musí postaviť novú dráhu, pretože sa blíži k svojim kapacitným možnostiam. Tieto náklady sú neporovnateľné a podstatne vyššie ako tie, čo stojí prevádzkyschopnosť už jestvujúcich letísk.

Hd - Čo s letiskami, spytujem sa po druhý raz?

F. Stolárik - Štát by si mal ich udržať. Je nezmyslom, aby ich teraz privatizoval. Dnes naše letiská síce nemajú priamy zisk, ale sú v pohotovosti. To je podstatné. A musím dodať, že nikde na svete nie sú letiská klasickými podnikateľskými subjektmi a ak aj sú komerčne riadené, tak sú veľmi silne regulované štátom. Nechápem zmysel privatizácie našich letísk, pokiaľ majú zostať letiskami. Pokiaľ nie sú iné záujmy.

B. Kvasnica - Nadviažem takto. Sme privatizáciou letísk schopní dosiahnuť rozvoj letectva ako takého?

Hd - Sme?

B. Kvasnica - Zatiaľ nie sme. Na Slovensku sa tvrdí, že čo je v štátnych rukách, to nefunguje dobre. Vo Francúzsku to však neplatí. Keď poviete Francúzom niečo o privatizácii, tak vás poženú lopatami. A vidíte, nikto nepochybuje o ich prosperite. Všeobecne, keď hovoríme o privatizácii, tak smerom dovnútra podniku hovoríme o hľadaní vnútorných rezerv alebo o optimalizácii toho, ako sa spravuje ten-ktorý podnik. Smerom navonok hovoríme o preorientovaní výroby na to, čo je predajné, o hľadaní trhov. U nás, keď rozprávame o privatizácii letiska, tak vlastne sa naň pozeráme rovnako ako na ostatné podniky. To je však úplne iná situácia. Vlastník privatizovaného podniku môže rozhodovať na akom trhu bude pôsobiť, ale privátny vlastník letiska?! Veď trh nie je. Naši ľudia nemajú dôvod, ani za čo lietať. Áno, aj na takom letisku je možné ušetriť. Dobre, ušetríme desať miliónov. Možno namiesto troch ľudí budú dvaja robiť to isté a a s väčším zápalom. Čo však navonok? Je možné, aby si letisko napozývalo viac dopravcov, keď bude komerčnejšie riadené? Ťažko. Kto sem bude lietať, to je tá otázka, od ktorej je nevyhnutné odvíjať takúto debatu.

Hd - Čo tak národný dopravca, veď stále dýchajú Slovenské aerolínie... Čo tak mať svoju flotilku lietadiel z nejakého ofsetu, odpichnúť sa trebárs od rozvoja charterových liniek?

B. Kvasnica - Iba s veľkými ruskými lietadlami a bez peňazí sa nedá robiť klasický model národného dopravcu v našich podmienkach. S nimi nemôžete lietať do západnej Európy. Nie sú zlé, a teoreticky je možné, aby pristávali aj v západnej Európe, ale prakticky tam predsa len nelietajú (cestujúci zo západu nechcú takouto technikou lietať).

M. Patlovič - Nelieta sa preto, že dopravcovia nemajú vhodné typy lietadiel, majú málo kapitálu a rozvoj turistického ruchu je smerom von a nie do SR. Nelieta sa preto, že nie je dostatočná klientela na zavedenie pravidelných liniek v oboch smeroch. Dnes lietajú medzi európskymi metropolami denne dve až štyri linky a ruku na srdce, ktorý z našich dopravcov by uniesol takéto náklady? Žiadny! Nelieta sa preto, že zahraničné spoločnosti si dávno urobili marketing nášho leteckého trhu a zistili, že požiadavky na cestovanie lietadlom môžu kapacitne pokryť i na svojich linkách do Viedne. Rozvoj hospodárskej spolupráce a obchodu prináša aj zvýšený počet obchodných cestujúcich. Žiaľ, tá sa rozvíja medzi Európou a SR pomalšie, ako sa očakávalo. To, čo sa lieta z Bratislavy do Prahy a ďalej, to je v porovnaní s Viedňou kvalitatívne horšie. Cestujúci si dnes vyberá tú možnosť, ktorá mu poskytne lepšie spojenie, vyššiu kvalitu služieb a najlepšiu cenu. Letisko je preto pri rozhodovaní sa cestujúceho druhoradé.

Hd - Páni, vy tušíte, kde vznikla myšlienka privatizácie našich letísk...?

F. Stolárik - Táto tu visí relatívne dlho. Ešte z čias pred rokom 1990, keď sa uvažovalo o spolupráci na linke Viedeň - Bratislava. Pokiaľ sme my začali hovoriť o potrebe reštrukturalizovať naše letiská, Viedeň prišla s priamou ponukou kúpiť nám ich. Vlastne len Bratislavu a za smiešne peniaze. Kedysi v roku 1994 sme uvažovali o reštrukturalizácii letísk. Projekt mal všetky atribúty projektu európskych letísk. Z jednoduchého dôvodu: boli v ňom zahrnuté tri základné veci. Jednak to, že sa môžeme správať komerčnejšie, ale nezdražovať leteckú dopravu, účasť regiónov a právny rámec. O rozvoji liniek sme nepochybovali. Ísť cez obchodné činnosti, ktoré sa na letisku robia. Z poplatkov máme takých 50 % a druhú polovicu nákladov letiska treba vykryť práve z obchodných činností. Obchodné činnosti sa naozaj dajú robiť na komerčnom princípe, ale musí to byť pod kontrolou letiska, musí to byť z hľadiska ich ekonomiky, ako keby to robilo letisko samo.

Hd - Bratislava robí dvestotisíc pasažierov? Tristotisíc... To je pokrok. Mohla by ich mať jeden milión vďaka Viedni? Koniec koncov, ročne z nej odletí takmer 300-tisíc cestujúcich zo SR.

M. Mihalus - Je nereálne, aby zahraničná spoločnosť, ktorá lieta pravidelne z Viedne, začala lietať z Bratislavy, keď je výrazná prevaha cestujúcich do/z Viedne. Rozbehnúť to môžu iba naši dopravcovia, avšak s primerane veľkými lietadlami.

Hd - Vychodí to tak, keď táto krajina bude v dynamike, začne sa rozvíjať aj letecká doprava.

M. Patlovič - Letecká doprava je predsa barometer ekonomiky každého štátu.

Hd - Všeličo je možné... Eskimáci hovoria, že - nič nie je nemožné.

F. Stolárik - Ak znížime ceny leteniek, napríklad o jednu pätinu, bude potom milión cestujúcich? Pochybujem. Ani znižovanie poplatkov a cien služieb na letiskách nie je zásadné riešenie a nemôže byť na úkor ich bezpečnosti.

M. Patlovič - Ceny leteniek sú dnes umelé. Veď Košice sú za 7400 korún tam a späť alebo 11 000 korún za Prahu. To je predsa absurdita!

M. Mihalus - Tak, ako sú medializované názory, že sme drahí. Služby letiska sú lacnejšie o 12 až 15 percent a pre malé lietadlá až o dvadsať percent.

B. Kvasnica - Ak si niekto myslí, že privatizáciou letiska by sme pritiahli viac ľudí a viac dopravcov, tak je na omyle. Slovenské letiská sú v takom stave, že nepotrebujú silný kapitálový vstup na to, aby prežili, ale ani na to, aby financovali svoje technické vybavenie poskytované na letisku. Som presvedčený, že hlavným momentom, na ktorý sa bude treba sústrediť, je otázka dopravcu. Ten bude lietať tam, kde bude mať k dispozícii cestujúcich. Na Slovensku, ako sa ukazuje, sú cestujúci, ale niet dopravcu.

Hd - Je dôležité skúmať, prečo je to tak?

B. Kvasnica - Aby sme neurobili tú chybu, ktorú sme už urobili, treba sa na to pozrieť kriticky. Keď rozvoj letectva, tak s akým cieľom? To sme ešte v minuloročnej koncepcii obsiahli. S cieľom rozvoja ekonomiky na Slovensku, aby sme tu mali leteckú dopravu, aby sme na nej zarobili ako štát, aby ľudia mali kde pracovať. Na tých letiskách, ktoré tu sú, aby sa tieto letiská využívali, a tí ľudia, ktorí na nich pracujú, na tom zarábali, a takto zároveň prostredníctvom letísk sprístupniť Slovensko.

M. Mihalus - Nech tu ide o biznis, o cestujúcich, nech sa dá rozvíjať ďalšia štruktúra. Dostupnosť územia je tu prostredníctvom Viedne zabezpečená, ale prostredníctvom toho, čo tu máme, si vieme sami pomôcť ako štát. A tu sa dostávame vlastne k hlavnému problému, a to je problém národného dopravcu. Ak rozprávame o milióne cestujúcich, tak sa treba hneď potom pýtať, že či ten milión cestujúcich tu vieme niekde zohnať, že či je vlastne taký dopyt po službách. Odpoveď na to je, že áno, je tu dopyt. Ľudia majú snahu lietať, aj keď je to drahé, aj keď sme celkovo v zlej ekonomickej situácii. Zabezpečiť to však môže len domáci dopravca. Zahraničný nebude lietať do Bratislavy, keď lieta do Viedne.

M. Patlovič - Či ešte nejakí ďalší sú? Áno, je tu spoločný región s Viedňou. Ak vieme byť lacnejší, podstatne lacnejší, tak by sme mohli „vycucnúť“ z druhej strany cestujúcich. Z viedenských desiatich miliónov aspoň časť tých, ktorí lietajú do Európy, ale o presmerovaní liniek významných dopravcov nesnívajme.

B. Kvasnica - Národný dopravca je to, že štát sa podieľa finančne, aby sa vôbec rozvíjal nejaký dopravca. Ale celý projekt Slovenských aerolínií bol nastavený tak, že štát dal na začiatku 34 miliónov Sk. Potreba je však 100 miliónov ročne po dlhšie obdobie, aby sa takýto projekt rozbehol. Tu by išlo naozaj o niekoľko sto miliónov, ktoré by sa do národného dopravcu museli vložiť, aby sa v horizonte ôsmich rokov začali vracať. To je odpoveď na otázku: A prečo štát chce vlastne vystúpiť zo Slovenských aerolínií? Treba to povedať na tvrdo, Tým, že ako akcionár nemal peniaze, brzdil aj súkromný kapitál. Pokiaľ som dobre informovaný, dnes sa konečne navrhuje model ozdravenia spoločnosti . Je však potrebné zabezpečiť oddelenie súkromných a verejných záujmov v spoločnosti. Túto úlohu štát v Slovenských aerolíniách nezvládol. Na druhej strane tlačia sa sem už iní dopravcovia, ktorí chcú profitovať aj z tohto teritória a vedia, ako na tom zarobia do troch-piatich rokov. Takže, cez dopravcov má zmysel v súčasnosti rozmýšľať o tom, ako rozvinúť leteckú dopravu. Orientujme sa jedným smerom, na dopravcov, teraz nie na letiská. Nenaháňajme zrazu dvoch zajacov. Obe cesty sa vzájomne vylučujú a nakoniec ostaneme bez leteckej dopravy.

Hd - Náš štát akoby mal vždy tendenciu spracúvať koncepciu privatizácie letísk, národného dopravcu, rozvoja leteckej dopravy, ale nikdy nechcel počuť, že to niečo stojí a že na to je ochotný dať. Čiže, problém bude v zdrojoch a zároveň v know-how, v schopnosti byť úspešný v takomto odvetví, kde už zhoreli svetáckejšie osoby a firmy, ale aj v potrebe leteckej dopravy, a teda v rozmachu cestovného ruchu...

F. Stolárik - Základ na rozvoj leteckej dopravy máme. Je tvorený letiskami, letovými prevádzkovými službami a technikou, ktorú obhospodarujú ľudia vyškolení a zacvičení v prevádzke. Ďalej sú tu lietadlá štátu, ktoré sú nemalým majetkom. Treba dopracovať legislatívu a právny rámec na pôsobenie jednotlivých subjektov na trhu leteckej dopravy a podporovať dopravcov pri otváraní nových liniek. Už to tu zaznelo, letecký trh tu je, treba ľudí opäť naučiť lietať.

Peter Kasalovský