Ako je na tom ekonomika?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Zle a bude ešte horšie. Zdá sa, že to všetci vravia. Avšak nie je tento skeptický pohľad rovnako jednostranný a škodlivý ako samochvála, ktorá možno mala pozitívny význam pre zahraničie, ale v domácom prostredí vyznievala vždy tak trochu nevkusne? Pokiaľ sa pýtame, kto si dnes vlastne na ekonomiku nesťažuje, donedávna sme mohli pomenovať aspoň vládnu koalíciu. Teraz však aj niektorí vládni ekonómi pripúšťajú, že naše hospodárstvo nie je celkom v poriadku. Hoci je ich kritika pomerne všeobecná, ostro kontrastuje s niekdajšou chválou. Aj vládna koalícia (akákoľvek) má však vychvaľovanie v popise práce. Nie je preto možné očakávať, že niektorá vláda bude verejne vravieť: nejde nám to. V takom prípade by si mohla dni svojho úradovania porátať na prstoch. Aj opozícia, ktorá má kritiku v popise práce potom, čo prevezme vládu, najskôr čo najdlhšie zdôvodňuje všetky nedostatky ako následok činov minulej vlády a tam, kde to nejde, nasadí optimistickú tvár a samochválu.

Odpoveď na otázku, ako je teda na tom slovenská ekonomika, možno s veľkou pravdepodobnosťou formulovať tak, že dobré boli východiskové idey transformácie. Tie sa však časom „unavili“ v súboji s reálnymi ekonomickými procesmi a nikto ich nedokázal znovu formulovať, nie to ešte presadiť. Pri zachovaní právnej kontinuity so socialistickým Československom a s „expresným“ vývojom novej legislatívy sa ekonomika ocitla vo faktickom právnom bezvládí, sprevádzanom rozpadom schopnosti súdnej moci a donucovacieho aparátu (kontrolné orgány, polícia). To je bežný jav, ktorý sprevádza revolučné premeny spoločnosti. A tak, aby sa uvoľnili ruky podnikaniu a trhu, nedokázali sme „zviazať“ ruky tých, ktorí vedia využiť nestabilné časy. Štát, v ktorom presadenie osobných záujmov je výrazne ľahšie ako presadenie záujmov verejných, musí strácať dôveru vlastných občanov. A to i napriek tomu, že od samého začiatku transformácie je skôr sociálnym štátom, ktorý podkladá vankúše na prispôsobenie a ktorý dotuje prakticky všetky oblasti, kde by mohol niekto prísť k ujme.

Je nesporné, že táto vláda urobila mnoho vecí, ktoré urobiť mala. Ekonomické kroky či už vlády alebo centrálnej banky, majú však často rozporuplné, ba až protichodné následky. Značnú úlohu hrá očakávanie. Ak prevládne napríklad vo verejnosti názor, že s našou ekonomikou je to zlé, začne mať väčšiu šancu subjekt, ktorý by to možno „vedel lepšie“. Žiadna politická ani ekonomická sila v SR však doteraz nepreukázala, že by to lepšie vedela. Predložené návrhy nových politických buditeľov nie sú reálnou alternatívnou stratégiou, skôr iba peknými a umne poskladanými vetami.

Psychóza neúspechu nie je však namieste. V porovnaní so susedmi naša ekonomika za posledné obdobie získava „dobré“ body. Naše ambície a nároky však musia byť vyššie. Súčasné ekonomické problémy, najmä hrozivá nezamestnanosť a vysoký podiel sivej ekonomiky, neodvolateľne nútia vládnu koalíciu k činom. Či už k rezignácii alebo k rekonštrukcii. Pre stabilný vývoj tejto krajiny by boli lepšie činy než výmena stráží.