Nepomôže ani ombudsman

Komentuje Ľudmila Koníková

Právne vedomie v oblasti starostlivosti o pacientov sa u nás začína zvyšovať. Prispelo k tomu zrejme aj medializovanie ekonomických problémov rezortu zdravotníctva. Pacient sa - či chce alebo nechce - bez problémov sa medzi riadkami dozvie, že nie vždy sú dostupné najnovšie a najúčinnejšie lieky, ale aj to, akú dilemu to znamená pre lekára, keď ich má nedostatok a musí sa rýchlo rozhodnúť, komu dá to málo, čo má. Krok vpred znamenala i propagácia Charty práv pacienta a medzinárodná spolupráca v tejto oblasti. Pomerne intenzívna je so susedným Rakúskom, tam sú tieto práva, ktoré zabezpečujú istotu pre pacienta a lekára, neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckeho systému. Viedenské právne zastúpenie pacientov je zariadenie krajinskej vlády, riadi ho nezávislý právny zástupca pacientov. Musí to byť nezávislé kontaktné miesto, ktoré nepodlieha príkazom v oblasti zdravotníctva. U našich susedov má nespokojný pacient viacero možností, kde hľadať pomoc. Napríklad v Združení právnikov pre obyvateľov, v úradných dňoch na súde a u ombudsmana pre pacientov. Diskutabilné je, ako by si poradili v našich podmienkach, pretože všetko sa vlastne odvíja od ekonomických možností.

V spomínanej charte v článku 7 máme napísané nielen to, že pacient má právo v terminálnom alebo nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolesti, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam, ale aj to, že má nárok na humánnu paliatívnu a terminálnu starostlivosť. Takéto oddelenia, ktoré sa u nás starajú o nevyliečiteľne chorých, už dávno kapacitne nestačia. Takže, čo s právom, keď ho nemožno dodržať? Navyše, súčasná ekonomická situácia si vyžaduje rušenie lôžok. Nič proti tomu, ak sú nadbytočné, ale keď bude menej nemocníc, musí byť komplexne dobudovaná domáca ošetrovateľská starostlivosť. V niektorých okresoch nám však absentuje a celkovo nie je v tejto oblasti zabezpečené dostatočné finančné krytie. Navyše inovácia predpisov v oblasti sanitiek bez dohody so sociálnym terénom pripravila určité skupiny obyvateľov o dostupnosť zdravotníckych služieb. Matky, ktorých deti trpia následkami mozgovej obrny a privážali ich spolu s nimi na cvičenie do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia, teraz túto liečbu jednoducho nemôžu absolvovať, aj keď vedia, že to zhorší vývoj ich dieťaťa.

Nuž, legislatívne možnosti sú na svete, už chýbajú len tie skutočné...