Dodržíme záväzky voči Pobaltiu

Moderátorom prvého panelu zameraného na komplementaritu a partnerstvo EÚ a NATO bol Bruce P. Jackson, prezident a spolupredseda Komisie USA pre NATO. Keďže diskusia sa orientovala na nové väčšie NATO, zaujímali sme sa o viac ako len o vízie a riziká.

Pred časom ste v našom interview povedali, že nie je priama súvislosť medzi investíciami a členstvom v NATO. Napriek tomu väčšina z prítomných premiérov v daný fakt prílevu investícií po vstupe do NATO verí.

- Záleží, na čo kladieme dôraz. Ľudia, ktorí si myslia, že by mali vstúpiť do NATO, aby im „zarobilo“ peniaze, sa do NATO ani dostať nemusia. To je skutočne veľmi zlý dôvod. NATO je spoločnosť, ktorá uctieva spoločné hodnoty. Ak položíte otázku, či ako úspešný kandidát na členstvo v NATO a EÚ máte mať veľmi dobré ekonomické podmienky, potom je odpoveď áno. Ak ste totiž úspešní v integrácií, potom táto integrácia zahŕňa i kapitálový trh, aj keď to nie je hlavný dôvod partnerstva či efektu členstva. Nikto na Wall Street nepovie: „Pozrite, sú v NATO, investujme tam peniaze!“ Investori pozerajú na právny a súdny systém, daňový systém, druhy vlastníctva, pre nich je právny systém oveľa dôležitejší ako systém bezpečnostný.

U pobaltských krajín silne rezonovalo odhodlanie stať sa členmi NATO, aby sa vymanili zo „sovietskej šedej minulosti“. Ako bude po pražskom summite aliančná rodina vyzerať?

- Väčšina z prítomných premiérov očakáva od Prahy väčšiu alianciu. Mali by sme sa preto pokúsiť urobiť čo najviac, a nie čo najmenej. Keď sa krajiny rozhodnú budovať novú Európu, musia poskytnúť aj nejaké kontribúcie novým demokraciám v Európe, ktoré sa musia stať súčasťou plánu rozšírenia. Osobne si myslím, že integrácia Ruska do prinajmenšom európskych štruktúr, ako to žiadal slovinský premiér, je ešte ďaleko. V súčasnosti si myslím, že sa bude hovoriť skôr o troch pobaltských krajinách, ďalej absolútne favorizovaných kandidátov Slovensku a Slovinsku, potom Bulharsku a Rumunsku, ktoré tu majú tiež silnú pozíciu. No akčný plán členstva v NATO sa rozbehol aj v prípade Chorvátska, ktoré v podstate len teraz začalo silnejšie hovoriť o členstve. Základným signálom je, že by nik nemal zostať mimo EÚ.

Vybudovanie národnej protiraketovej obrany (NMD) USA nie je prijateľné pre Rusko. Aké ústupky USA poskytnú?

- Myslím, že prezidentova pozícia je jasná: nebude žiadneho zamieňania v diskusii o strategickej stabilite a túžbe európskeho Baltiku byť slobodným. Oboje sa uskutoční. Neustúpime v otázke záväzku voči juhovýchodnej Európe, Pobaltia, ani v otázke národnej obrany. Vo všetkých troch prípadoch ide o principiálne otázky a myslím, že v tomto to prezident povedal jasne. Rokovať sa nemôže o slobode rozhodovania týchto krajín stať sa členom NATO. Dnes (v sobotu - pozn. red.) je v Moskve aj oficiálna delegácia USA, aby vysvetlila postoj prezidenta Busha k vytvoreniu základu pre strategickú stabilitu, ktorá by mala byť postavená na vzájomnej spolupráci a deľbe zodpovednosti v základných záujmoch. Ďalšie podrobnosti sa budú dohadovať v nasledujúce dni, prípadne počas summitu G7+1 v júni tohto roka.

Keďže ste aj viceprezidentom pre stratégiu a plánovanie úspešnej zbrojárskej firmy Lockheed Martin Corporation, ktorá je jedným z kandidátov na dodávku systémov NMD, viete viac aj o zložení NMD?

- Nie, ešte sa nediskutovalo o architektúre a štruktúre NMD. Diskutuje sa stále len o vízii, akú by mal mať obranný dáždnik. Treba si počkať na nový obranný rozpočet, ktorý bude v októbri tohto roka.

Slávka Blazseková