Členstvo v NATO nie je útechou

Medzi pozvanými bude aj zástupca pobaltského trojlístka

„Aliancia bombarduje, EÚ rekonštruuje, NATO dodáva zbrane a spravodajstvo, únia intelektuálov.“ Takto s humorom jemu vlastným „hodil“ poznámku do piatkovej diskusie o komplementarite a partnerstve medzi EÚ a NATO v prvom paneli bratislavskej konferencii Európske nové demokracie - líderstvo a zodpovednosť zástupca krajiny NATO - M. Žantovský, predseda zahraničného a bezpečnostného výboru českého Senátu. Slovensko si tu spolu so Slovinskom vypočulo asi najpochvalnejšie slová na adresu pripravenosti a možného pozvania na rokovania o vstupe do aliancie už na budúcoročnom pražskom summite NATO. A to nielen pokiaľ ide o posolstvo G. W. Busha krajinám ašpirujúcim na členstvo v NATO. Lenže podľa predstaviteľov NATO by sa členstvo v tejto inštitúcii nemalo považovať za cenu útechy. „Vzorec, že NATO sa stará o bezpečnosť a EÚ o ekonomickú prosperitu už neplatí.“ Únia by mala podľa námestníka generálneho tajomníka NATO Klausa-Petra Klaibera napríklad prevziať na seba úlohu krízového manažéra, a pokiaľ ide o krajiny regiónu, tie by sa mali snažiť o plnoprávne členstvo aj v tomto zoskupení.

Je však zrejmé, a potvrdil to aj poľský štátny tajomník MZV Stefan Meller (rozhovor s ním prinesieme zajtra), že do NATO sa krajina dostane ľahšie ako do EÚ. Aj v tomto prípade je už termín oznámenia kandidátov známy. A ten vyvolal u premiérov aj najväčšie otázky. Kým Bulharsko a Rumunsko urobili pokrok a Albánsko si zrejme na prístupové rokovania počká, summit očakáva pozvanie troch a viacerých krajín „vrátane jednej alebo viacerých pobaltských krajín“ (Z. Brzezinski, bývalý poradca amerického exprezidenta Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti). V prípade pobaltských krajín preto silno, aj keď nie neočakávane, rezonovala snaha vymaniť sa po dlhom čase zo “sivej sféry sovietskeho pôsobenia“ (lotyšský premiér A. Berzinš). Podporou bol aj fakt, že na pozdravný list G. W. Busha nadviazali jednotliví zástupcovia NATO a zástupcovia členských štátov NATO tým, že existuje dohoda, že geografická poloha ani teritoriálne delenie nebudú mať vplyv na rozširovanie NATO. „Bolo by absurdné, ak by budúcnosť NATO bola spojená s bezpečnostnými otázkami iba troch štvrtín EÚ. Takáto skutočnosť by mohla byť destabilizujúcou a mohla by byť ohrozená bezpečnosť v rámci zvyšnej jednej štvrtiny,“ podotkol dosť jasne Brzezinski.

Aj to bolo adresované pobaltskému trojlístku. Avšak kým premiéri A. Berzinš, R. Paksas a M. Laar nevylúčili, že Rusko si uvedomuje, že rozšíreniu brániť nemôže, dosť nešťastne došlo na konferencii k písomnej výmene názorov na „Bielu listinu“ pripravenú Americko-slovenskou akčnou komisiou, podľa ktorej Moskva „hľadá možnosť prebudovať širokú sféru svojho pôsobenia v strednej a juhovýchodnej Európe vytváraním aliancií s nestabilnými, protiamerickými alebo so zločinom spojenými vládami a politickými silami“. Aj preto hneď Veľvyslanectvo RF v SR zverejnilo stanovisko, v ktorom „Rusko rešpektuje suverénne práva každého štátu, aby si vybralo spôsob zabezpečenia svojej bezpečnosti, ale zároveň aj záväzok neohrozovať bezpečnosť druhých“. Rusko totiž prízvukovalo spoluprácu s NATO ako dôležitý prvok v novej bezpečnostnej architektúre. A aj keď potvrdilo, že rozširovanie NATO považujeme naďalej za veľkú chybu, je namieste si uvedomiť, že do európskych štruktúr, podieľajúcich sa aj na bezpečnosti, geograficky patrí.

Slávka Blazseková