Ružový obraz Balkánu

Úprimne, nikto ani nečakal, že účastníci bratislavskej konferencie Európske nové demokracie: líderstvo a demokracia, nájdu zázračnú formulku pre balkánsku biedu a konflikty. Klbko etnickej či náboženskej neznášanlivosti a najrozličnejších mocenských záujmov sa nedarí rozmotať už storočia, takže necelé dve hodiny, koľko trval panel venovaný ťažkostiam juhovýchodnej Európy v Redute, naozaj nemohli vecami až tak pohnúť. Aj tak je však trochu škoda, že početní politickí lídri a odborníci sa úspešne bránili akémukoľvek náznaku hlbšej analýzy situácie na Balkáne a ich príspevky sa vo väčšine prípadov obmedzovali na známe konštatácie v ružových odtieňoch.

V juhovýchodnej Európe badať pozitívny vývoj, hoci niektoré problémy stále pretrvávajú. Okolo tejto tézy sa krútila väčšina názorov. Pritom ako hlavné pozitíva účastníci diskusie označili skutočnosť, že v celej oblasti sú pri moci demokratické režimy, zemepisná poloha vedľa EÚ je dobrým východiskovým bodom pre ďalší hospodársky rozvoj regiónu a celková bezpečnostná situácia je vďaka Severoatlantickej aliancii lepšia ako v priebehu posledného desaťročia. V optimistickom duchu hádam najďalej zašiel predseda Gréckeho združenia pre atlantickú a európsku spoluprácu Theodossis Georgiou, ktorý okrem iného uviedol, že región juhovýchodnej Európy už nie je symbolom stagnácie, keďže vojnu vystriedal mier (?) a diktátorov demokrati. Negatívami sú pretrvávajúce ohniská napätia (Kosovo, Macedónsko, Čierna Hora a do určitej miery aj Bosna), ako aj zlá ekonomická situácia krajín v regióne. Problematické zóny napríklad diagnostikoval slovenský šéf diplomacie a osobitný vyslanec generálneho tajomníka pre Balkán Eduard Kukan. Škoda len, že sa pri navrhovaní východísk z konfliktov obmedzil na všeobecné konštatácie o potrebe dodržiavania platných medzinárodných dohôd a rezolúcii, ako aj na frázu, že rozpory sa musia riešiť silou, nie dialógom. Podobnú myšlienku prezentoval aj Lord Roper, parlamentný tajomník Liberálnej strany, podľa ktorého sa výraznejší pokrok pri odstraňovaní konfliktov dosiahne až vtedy, keď krajiny regiónu nájdu medzi sebou spoločnú reč, pričom vychádzal zo skúseností zo Severného Írska.

V celkovom hodnotení vo vývoji Balkánu prevládajú pozitívne elementy, zhodli sa účastníci debaty a väčšina z nich podotkla, že s pomocou medzinárodného spoločenstva vrátane perspektívy (hoci vzdialenej) integrácie do EÚ a NATO má región šancu dosiahnuť prosperitu a stabilitu. Z tohto názorového prúdu len chvíľkovo odbočil bulharský premiér Ivan Kostov, keď uviedol, že Pakt stability pre juhovýchodnú Európu, čiže základný rámec medzinárodnej pomoci krajinám regiónu, potrebuje novú víziu. Rumunský minister zahraničných vecí Mircea Dan Geoana zasa poukázal na netrpezlivosť obyvateľov Balkánu pri čakaní na prosperitu a označil chudobu za hlavný zdroj nestability regiónu.

Kreslenie ružovej perspektívy však v skutočnosti na moment prekazil len Steven J. Erlanger z denníka The New York Times, ktorý vymenoval zlyhania Severoatlantickej aliancie v Kosove - či už išlo o etnické čistky nealbánskeho obyvateľstva alebo export krízy do susedného Macedónska. Pozastavil sa aj nad ruským nesúhlasom s rozširovaním NATO. Ostatní účastníci panelu jeho pozoruhodné námety na diskusiu s prehľadom odignorovali.

No a o povahe celej debaty veľa napovedá aj fakt, že turecký predstaviteľ cítil potrebu podporiť názor Gréka Georgioua o výraznom zlepšení vzťahov medzi Aténami a Ankarou v posledných rokoch. Určite, môže byť aj menej záživná geopolitická debatu od tej, kde sa Turek a Grék zhovievavo potľapkávajú po pleciach. Osobne si ju však neviem predstaviť.

Rastislav Boldocký