Štát musí vedieť, ako využije svoje suroviny

Nový prístup k bezpečnejším konštrukciám stavby tunelov

Absenciu tzv. surovinovej politiky štátu, hoci ten je vlastníkom nerastného bohatstva krajiny a mal by mať záujem koncepčne riešiť využívanie surovín, konštatovali delegáti 17. valného zhromaždenia Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie (ZHŤPG) SR, ktoré sa konalo koncom minulého týždňa v Demänovskej doline. V tejto súvislosti sa v dokumentoch zväzu hovorí aj o nezáujme ministerstva hospodárstva o túto problematiku. Ako sa uvádza v správe predstavenstva zväzu, ktorý je súčasťou Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, nesplnenie tejto požiadavky ministerstvo hospodárstva odôvodnilo tým, že problematika surovinovej politiky nebola v pláne jej hlavných úloh. Vládny kabinet v tejto veci neurobil nič, hoci ústredie zväzu spoločne s viacerými svojimi organizáciami požiadavky konkretizovali a vlani ich predložili ministerstvu hospodárstva. „Nesúhlasíme s názorom, že vypracovanie surovinovej politiky by bolo návratom do obdobia pred rokom 1990,“ zdôraznilo predstavenstvo zväzu vo svojej hodnotiacej správe. Snahu po vypracovaní surovinovej politiky podporila aj výzva voči vláde, ktorú vlani prijali účastníci medzinárodnej konferencie o aktuálnych problémoch baníctva a geológie SR. V uplynulom období ZHŤPG riešil aj niektoré pálčivé problémy v odbore ťažby a odbytu hnedého uhlia na domácom trhu vo väzbe na výrobu elektrickej energie, ako aj prijateľnosť poplatkov za emisie z hnedého uhlia. Zväz sa tiež zaoberal sociálnou ťažbou uhlia v Bani Dolina, kde sa pripravuje útlmový program ťažby. Rozpracovaná je otázka štátnej pomoci pri ťažbe sideritových rúd a ich spracovania v Železorudných baniach Spišská Nová Ves. Orgány zväzu vynaložili veľa úsilia, aby zabránili skokovému nárastu cien ušľachtilých energií, najmä zemného plynu, keď pôvodný zámer zvýšiť jeho cenu o 45 % sa zredukoval na 25 %.

Na sneme sme oslovili predstaviteľov viacerých zväzových organizácií. Ako povedal pre Hospodársky denník prezident ZHŤPG SR a generálny riaditeľ ZSNP Žiar nad Hronom Ing. Jozef Pittner, o vypracovaní surovinovej politiky SR sa hovorí už tri roky a doteraz sa nič nestalo. Štát by mal stanoviť priority v tomto odvetví, ktoré by vychádzali z dokumentu Hospodárska a priemyselná politika SR. Zväz má v súčasnosti 47 členských organizácií. „Vývoj zamestnanosti v nich hodnotím ako stabilizovaný, keď za posledné tri roky dosahuje približne 42-tisíc pracovníkov. Podľa odvetvovej štruktúry 33,4 % je zamestnaných v ťažbe a spracúvaní nerastov, 63,4 % vo výrobe kovov a zvyšok v ostatných oblastiach. Z jedenástich priemyselných subjektov výroby kovov skončilo vlani hospodárenie so ziskom sedem organizácií.“ Na otázku, aká je situácia v rokovaní s odborovými organizáciami, hovorí, že sa vyostruje a bežné sú desať alebo aj viackolové rokovania o kolektívnych zmluvách, čo je náročné aj na financie.

„Takmer každá zmluva od konca roku 1999 končí u sprostredkovateľa,“ približuje situáciu J. Pittner.

„Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré sú tiež členskou organizáciou ZHŤPG, dodávajú do Elektrárne Nováky priemerne ročne 2 až 2,1 milióna ton hnedého uhlia, pričom vyťažia okolo troch miliónov ton, z toho 500-tisíc triedeného pre obyvateľov a zvyšok na priemyselné využitie,“ hovorí ich generálny riaditeľ a predseda Slovenskej banskej komory Ing. Peter Čičmanec. Situáciu v plnení zmluvných vzťahov so slovenskou energetikou hodnotí ako „normálny prevádzkový režim“. Podľa neho v druhom polroku budú v baniach

reštrukturalizovať skladbu pracovníkov. Zmenší sa počet zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou a vzrastie podiel pracovníkov v podzemí na úkor tých, ktorí robia na povrchu. Ako nám povedal, geologické zásoby uhlia v tejto lokalite predstavujú 270 miliónov ton, ale z hľadiska ekonomickej opodstatnenosti sú zásoby na úrovni 57 miliónov ton. „Na vytvorenie systémových podmienok pre geológiu a baníctvo je potrebné aktualizovať surovinovú politiku. Predovšetkým rešpektovať v geológii a uhoľnom baníctve dlhodobý investičný cyklus,“ zdôraznil P. Čičmanec.

Nosným programom spoločnosti Banské projekty Bratislava sú objekty špeciálneho podzemného staviteľstva, v čom dominuje diaľničný program. Firma je hlavným projektantom aj prvého diaľničného tunela u nás pod Braniskom, ktorý sa má ukončiť na budúci rok. Ako hovorí jej konateľ a riaditeľ Ing. Peter Čertík, skúsenosti a najmä poučenia preberajú aj zo zahraničia, kde sa v posledných rokoch stali v tuneloch viaceré havárie, napríklad pod Mont Blancom, následne aj v Rakúsku a pod. „Všetky kritériá na prevádzku a projektovanie tunelov sa na celom svete prehodnocujú. Ide o nový prístup k stavebným konštrukciám a technologickej vybavenosti takýchto stavieb, k systému ich vetrania a prevádzkovým predpisom. Toto všetko musíme zohľadniť aj na Branisku.“ Na tejto stavbe z tohto dôvodu zvýšili napríklad počet únikových chodieb, ale aj doprava a celková situácia bude v tejto oblasti po uvedení tunela do prevádzky veľmi starostlivo sledovaná. „Táto stavba bude z bezpečnostného hľadiska vybavená nadštandardným spôsobom,“ konštatuje P. Čertík.

Vladimír Turanský