SR medzi horúcimi kandidátmi

Bratislavská konferencia viac ako imidžovou akciou

Slovenský premiér môže byť viac ako spokojný. Na víkendovú bratislavskú konferenciu sa mu podarilo dostať 10 zástupcov krajín strednej a juhovýchodnej Európy ašpirujúcich na členstvo v NATO (v máji minulého roka sa podobná akcia konala vo Vilniuse za účasti 10 šéfov diplomacií), 130 nemenej významných hostí a pochvalné posolstvo amerického prezidenta G. W. Busha. Ako podotkol bývalý šéf poľskej diplomacie B. Geremek (rozhovor publikujeme na str. 13), imidžové akcie ako tieto sú nezaplatiteľné. V prípade Slovenska to platí azda dvojnásobne, najmä keď uvážime, že víkend potvrdil jeho šance byť spolu so Slovinskom „najhorúcejším kandidátom na vstup do aliancie“ (B. Jackson, prezident Amerického výboru pre NATO). Vráťme sa však k cieľom a hlavnému posolstvu bratislavskej konferencie Európske nové demokracie: Líderstvo a zodpovednosť.

Záverečné Bratislavské vyhlásenie zašlo skutočne ďalej ako výsledky minuloročného zasadania vo Vilniuse. Nedeklarovalo len snahu ašpirantských krajín o vstup, ale vyslalo jasný signál o pripravenosti rozšíriť euroatlantickú rodinu, podieľať sa na zodpovednosti za bezpečnosť v európskom priestore a zároveň zasmečovalo loptičku na stranu aliancie a EÚ, od ktorej očakávajú odpoveď. Lenže kým v prípade NATO na dvojdňovom panelovom zasadnutí bolo niekoľko zástupcov vysvetľujúcich aj pozície Severoatlantickej aliancie (a azda viac zmierňujúcich jednohlasné pochvalné vystúpenia zúčastnených premiérov na adresu NATO), na strane EÚ takýto adresát chýbal. Aj preto premiéri SR, Lotyšska, Litvy, Estónska, Slovinska, Bulharska, Rumunska, Chorvátska a vicepremiéri Macedónska a Albánska skutočne jeden po druhom deklarovali pripravenosť podieľať sa na transatlantickej bezpečnosti a bezpečnosti celistvej a zjednotenej Európy, aj keď skončili len pre víziách a do rizík sa nepúšťal nikto. Pre litovského, estónskeho aj rumunského premiéra R. Paksasa, M. Laara a A. Nastaseho sa obe inštitúcie stali dvoma stranami jednej mince a od pražského summitu NATO na jar 2002 aj oni čakajú „začlenenie sa do rady demokratických štátov“ (Paksas). Väčšina zúčastnených čakala na piatkový kľúčový prejav prezidenta ČR V. Havla (bližšie sa mu venujeme v úvodníku), avšak ten v podstate nadviazal najmä na to, čo už počas dňa odznelo a čo väčšina doslova „hltala“ z riadkov posolstva od prezidenta USA G. W. Busha. Práve on uviedol, že „žiadna časť Európy nebude vylúčená (z členstva v NATO - pozn. red.) pre svoju históriu alebo zemepisnú polohu. Albánsko, Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Macedónsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko urobili významné kroky vpred... Som rád, že Chorvátsko deklarovalo svoj zámer vstúpiť do transatlantickej komunity...“ Kto čítal medzi riadkami, a urobili tak najmä pobaltské krajiny, toho prejav V. Havla neprekvapil. Skutočne NATO počíta s prijatím aspoň jednej z pobaltských krajín na budúcoročnom pražskom summite, no dvere necháva otvorené pre všetky tri krajiny (panelu komplementarity a partnerstva NATO a EÚ sa venujeme na str. 13).

Bratislavská konferencia skutočne nemala byť, ako podotkol B. Jackson (rozhovor prinášame na str. 13) len o rozširovaní NATO, ale aj o vzťahoch nových európskych demokracií voči Európskej únii a aliancii, o argumentoch zúčastnených premiérov, akým spôsobom chcú prispievať k bezpečnosti kontinentu (a to aj pokiaľ ide o oblasť juhovýchodnej Európy) či k boju proti organizovanému zločinu a korupcii. Mnohé argumenty zostali nezodpovedané, dôkazom toho boli poznámky veľvyslanca USA pri NATO A. R. Vershbowa, aby sa kandidáti nesústreďovali len na vízie členstva v NATO, ale boli pripravení predovšetkým logisticky, ekonomicky či technicky. Najprijateľnejšie vyznel v diskusii slovinský premiér J. Drnovšek, ktorý síce verí v pozvánku do NATO už v roku 2002, ale v opačnom prípade sa bude Slovinsko podľa neho viac koncentrovať na účasť v systéme európskej bezpečnosti.

Mnohé sa povedalo, ale mnohé zostalo nedodiskutované. Za taký krátky čas (gro diskusie bolo v piatok) sa však iný výsledok ani očakávať nedal. K imidžu krajiny to však nesporne prispelo. Zatiaľ stanovený termín ďalšieho stretnutia nebol, aj keď o príležitosť sa pokúsil premiér A. Nastase, ktorý oficiálne v mene Rumunska deklaroval záujem na uskutočnení podobnej konferencie. Veď na jeho krajinu sa často v zozname najhorúcejších členov zabúdalo.

Slávka Blazseková