Čo si vypijú občania?

Peter Kasalovský

Najneskôr v septembri - októbri na budúci rok budú parlamentné voľby. Dovtedy budú štyri mesiace letné, dovolenkové a prázdninové aj pre Národnú radu SR. Dalo by sa predpokladať, že koaličné aj opozičné zostavy majú iba dvanásť mesiacov na to, aby si vytvorili či upevnili svoje voličské zázemie.

O rok už bude kľúčovým problémom to, koľko občanov pôjde k voľbám, či sa naplní dnešný odhad 55-percentnej volebnej účasti alebo sa priblíži k možným 70 percentám. Predovšetkým preto, že veľké skoky do výšky v počte preferencií súčasných aktérov vnútornej politiky sú viac-menej vylúčené.

Jedno až tri percentá by mohli niektoré politické strany získať, keby sa rozhodli pre čulý kontakt s občanmi-voličmi v teréne práve v hluchých mesiacoch júl a august. Od dverí ku dverám, to je nad rámec chápania väčšiny politikov. V značnej výhode však budú jeden-dva subjekty s prístupom do televízií.

Kedysi dávno J. Migaš volal po zmene spôsobu vládnutia a zmĺkol. S odstupom niekoľkých mesiacov sa však zmenilo len to, že sa vytrvalo zvyšuje spoločenské napätie a zásluhou koaličných strán pribúdajú politické škandály. Že by sa koaliční politici spoliehali na to, že vyhrajú svojím antimečiarizmom?

V najbližších parlamentných voľbách pôjde len o hlasy nových a vekovo mladých voličov. Súčasné preferencie podľa štandardných prieskumov verejnej mienky by sa nemali podstatne zmeniť. Užitočnou novinkou by však mohol byť príklon voličov k trom-štyrom preferenčne najsilnejším subjektom.

Nateraz pelotón politických strán, ktoré sú presvedčené, že sa dostanú do NR SR, sa správa ako jednotliví jazdci. Traja z nich, uvádzam ich v abecednom poradí - HZDS, SDKÚ a Smer, majú na to, aby vytvorili v konečnom dôsledku vládne koalície. SDĽ je v nevýhodnej pozícii, lebo vľavo nevidí svojich spojencov.

Istotu vstupu majú „nacionálne“ SMK a SNS. Do parlamentu by sa mohlo dostať aj KDH. Nevypočítateľne je na tom KSS, ktorá môže nasať voličov ľavej orientácie, a Stred, ktorý má šancu odobrať voličov všetkým subjektom, pretože zatiaľ nič nepokazil. Na koalície je už dnes odsúdených päť až sedem strán.

Podstatné však je, že najbližších dvanásť až pätnásť mesiacov budeme ako voliči prinútení vnímať v prvom rade rečnícke cvičenia, demagógiu všetkých farieb a ich odtieňov. Avšak z SDK, kvázi stále koaličného lídra, ale prakticky mŕtveho subjektu, budú pykať najmenej zodpovední za výsledky: LDÚ a SZS.

Najhoršie je na tom SOP, vytvorená k predchádzajúcim voľbám síce ako tiger, ale bez vnútorného tmelu chrbtice, a SDSS, odjakživa slabulinký spojenec kohokoľvek. Azda iba ozajstným zázrakom by sa mohol prebudiť život v ich rozkladajúcich sa straníckych organizmoch, ba priam bezduchých telách.

Všetko je už dnes jasné, pričom katalyzátormi dvoj- až päťpercentných rozdielov medzi víťazom a jeho koalíciou a porazeným a jeho možnou koalíciou budú najširšie vrstvy občanov. Najviac nespokojné s vývojom spoločnosti pre svoju padajúcu životnú úroveň a akurát dosť hmlisté životné perspektívy.

Nič sa na vnútropolitickej scéne nezmení. Bude ako doteraz. Ibaže by sa objavili jedna-dve silné osobnosti, čo je viac-menej nemožné. Ešte je tu možné aj to, že v niektorých stranách by začalo kvasiť - vrieť, čo by politicky neprežili viacerí doterajší lídri, ktorí sú zodpovední za doterajší rozporuplný vývoj a hospodársko-sociálnu realitu.

Peter Kasalovský