Nová línia do nového tisícročia

Slovenské družstevníctvo má dlhodobo zdravé korene

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) je vrcholovou zamestnaneckou organizáciou na Slovensku, jej členmi sú zamestnávateľské a podnikateľské zväzy a združenia. Medzi jej členov patrí aj Slovenský zväz výrobných družstiev so svojimi podnikateľskými subjektmi. Na jeho čele stojí Ing. Marian Rybár, ktorý je zároveň aj prezidentom Medzinárodného výboru výrobných remeselných a službových družstiev. Družstevné hnutie má na Slovensku vyše 150-ročnú tradíciu. V súčasnosti prekonáva náročný transformačný proces. Výnimkou nie je ani 163 výrobných družstiev, ktoré pôsobia v každom regióne Slovenska. Predsedu Slovenského zväzu výrobných družstiev (SZVD) Ing. Mariana Rybára sme požiadali o priblíženie a objasnenie niektorých vybraných problémov.

Výrobné družstvá prešli po roku 1990 určitým procesom vývoja. Dokonca niektorí „odborníci“ vaše družstvá, teda súkromný majetok, chceli nanovo privatizovať.

- Tie tendencie, ktoré mali určitým spôsobom zabrzdiť, ba až likvidovať družstevníctvo, a v tom aj výrobné družstevníctvo, sa niesli pod rúškom, že tento systém nemá miesto v moderných trhových podmienkach a mal by sa skončiť s dobou, ktorá ho priniesla. Takto sa to tlmočilo. Z čoho jasne vyplývalo, že protagonisti týchto myšlienok ho stotožňovali jednoznačne so vznikom socialistických a komunistických myšlienok. Avšak samotné Slovensko so svojou 155-ročnou históriou družstevníctva

Samuela Jurkoviča

dokazuje, že družstevníctvo tu bolo dávno predtým, než sa tieto myšlienky začali niekde šíriť. Ale nakoniec sa ukázalo, že jediným cieľom týchto „teórií“ bol záujem dostať do súkromných rúk aj výrobné družstvá, ktoré sú väčšinou moderné, malé a stredné podniky s vysokou technickou a technologickou vybavenosťou, s vysoko produktívnou pracovnou silou, s vlastným systémom výchovy remeselníkov a s veľmi silnou ekonomickou základňou. Našťastie ešte federálny tzv. transformačný zákon zachránil družstvá pred ich privatizáciou.

Aká je súčasná situácia v prosperite výrobných družstiev?

- Prevažná časť družstiev sa postupne dokázala so zložitou ekonomickou situáciou vyrovnať a dnes môžeme družstvá rozdeliť do štyroch kategórií. Prvou kategóriou sú družstvá, ktoré nemajú voči nikomu dlhy, teda ani voči finančným domom a nepotrebujú úvery. Takýchto družstiev je okolo 40. Patrí medzi ne napríklad Rozkvet Banská Bystrica, KNK Ľubietová, Služba Nitra, Kovotvar Kúty a ďalšie. Druhou skupinou sú družstvá, ktoré síce majú bankové úvery, ale pravidelne ich splácajú, sú na tom ekonomicky dobre a nie sú existenčne ohrozené. Tých je približne tiež 40. Sú to predovšetkým družstvá, ktoré v tejto etape reštrukturalizujú výrobu alebo modernizujú techniku a technológiu, čiže potrebujú finančné zdroje. Treťou kategóriou sú družstvá, ktoré majú značné problémy, ale nie sú priamo existenčne ohrozené a poslednou kategóriou sú družstvá, v ktorých je situácia značne komplikovaná. Musíme uvážiť

ako zachrániť

aspoň časť ich majetku, aby v zanikajúcom družstve mohlo vzniknúť nové družstvo, ktoré by mohlo časť ľudí a časť majetku v podstate prevádzkovať ďalej.

Ako možno zhodnotiť súčasnú situáciu v plnení úloh samotného Slovenského zväzu výrobných družstiev?

- Začiatkom júna sa skutoční vo výrobnom družstevníctve valné zhromaždenie. Preto v súčasnosti hodnotíme svoju činnosť i splnenie cieľov z uplynulých päť rokov. Končí sa jedna etapa našej činnosti, ktorá práve v dôsledku transformácie a zmeny podmienok po roku 1990 bola sústredená predovšetkým na usporiadanie vzájomných vzťahov medzi družstvami, pokiaľ sa týka úverových zdrojov. Prakticky všetky družstvá mali úvery zo spoločných fondov výrobného družstevníctva a nie všetky po zmenách v 90. rokoch boli ochotné akceptovať zmenené podmienky a až neskôr zistili, že SZVD je vlastne ich ochrana. Čiže to bola jedna záležitosť. Druhou bol fakt, že z transformačného zákona vznikli iné majetkové vzťahy vo vnútri družstiev. To znamená, že 25 % majetku družstva bolo rozdelených medzi členov a družstvá si rozdelenie majetku rôzne zakotvovali v stanovách. Niektoré družstvá sa zaviazali, že alikvotné podiely vyplatia do dvoch rokov, niektorí do 5, do 7 atď. V období 1992. roku ešte nebolo cítiť prichádzajúci degresívny dosah na družstevníctvo a všetci vychádzali z toho, že pri takomto tempe podnikania dokážeme

majetkové veci

za tri roky vyriešiť. S nástupom hospodárskych ťažkostí sa však potom dostali do značných ekonomických problémov. Začali sa súdne spory a museli sme žiadať až ministerstvo spravodlivosti a Najvyšší súd, aby bola daná určitá metodika rovnakého metra pri posudzovaní týchto prípadov. Zväz veľmi často musel družstvám pomáhať riešiť tieto problémy. Treťou oblasťou našej činnosti bolo zastupovanie družstiev v rámci AZZZ, ale aj priamo voči štátu, najmä v oblasti prijímania nových zákonov, aby sa nám nestali niektoré prípady, ktoré nás diskriminovali. Žiaľ, aj tak prešli dva konfliktné zákony, ten prvý je zákon o pôde a druhý o bytoch. V oboch prípadoch sme ako družstevníci veľmi výrazne diskriminovaní a obidva prípady riešime jednak snahou iniciovať zmeny zákonov v parlamente a v jednom prípade dokonca aj podnetom cez Generálnu prokuratúru na Ústavný súd. Okrem týchto činností napríklad zväz zastupoval družstvá aj voči našim družobným zahraničným družstevným organizáciám atď.

Spomínali ste, že družstvá boli a sú väčšinou moderné menšie a stredné podniky. V čom to je, že manažmenty väčšiny družstiev boli schopné pochopiť zmysel a filozofiu transformácie?

- Odpoveď by mohla byť jednoduchá. Ale úspech, to je vždy niekoľko faktorov. Napríklad ani jedno z dobrých družstiev nestálo pred problémom zásadnej zmeny výrobného programu, to znamená, že výrobný program, ktoré tieto družstvá mali v roku 1990, bol

taký dobrý,

a boli tak technicky a technologicky vybudovaní, že sa v nových podmienkach veľmi rýchlo adaptovali. Akurát, že sa im rozšíril obchodný priestor, ktorý dokázali využiť, a tým vlastne, ja zvyknem hovoriť „chytili vlnu“ a začali po nej surfovať. Máme rad dobrých družstiev, ktoré však stáli pred problémom zásadnej zmeny výrobného programu, ale mali dobrý marketing, mali dobrý manažment, mali odvahu, verili vo vlastné sily a nebáli sa i za cenu úverov ísť do zmeny výrobného programu či technológie. Dnes tieto družstvá patria medzi veľmi dobré a prosperujúce. Máme však stále aj iné manažmenty. Napríklad v súvislosti so spoluprácou s našimi kolegami „spotrebákmi“ sme dodávali tovar do hypermarketu Jednoty v Košiciach. Medzi výrobkami z 22 družstiev sme však objavili aj výrobky, ktoré mali štítok výroby ešte z roku 1986. Aj to je obraz niektorých manažmentov, ktorí sa naivne domnievajú, že čo im už 15 rokov leží v sklade ako nepredajné, že to predajú v hypermarkete. Niet sa čo diviť, že takéto typy družstiev sú v spomínanej tretej a štvrtej skupine, o ktorej sme hovorili.

Vy ste boli v minulom roku predsedom Družstevnej únie SR. Prvého júna sa uskutoční valné zhromaždenie, ktoré mávate raz za päť rokov. Výsledky rokovania určite nasmeruje vývoj výrobného družstevníctva, kam sa má uberať v tomto tisícročí. Zrejme sa zmení aj funkcia zväzu a vôbec družstevníctvo bude mať iné priority.

- Samozrejme, že sa veľmi vážne zamýšľame, ako a kam smerovať v novom storočí výrobné družstevníctvo, a teda aj zväz. Možno to rozdeliť na etapy. Najkratšia, ktorá je pred nami a je jedno, či to budú štyri roky alebo desať, je vstup do EÚ. Mnohé družstvá akoby to podceňovali, pretože veria, že sa im otvoria nové trhy, otvoria sa nám nové priestory. Ale akoby zabúdali na to, že sa im

sťažia podmienky

na podnikanie doma, pretože naše trhy objavia malí a strední podnikatelia zo západnej Európy. Po vstupe do EÚ si rýchlo preveria naše prostredie, uvidia, kde sú medzery a budú sa ich snažiť využiť. Vznikne nám veľká konkurencia. Niektorí tvrdia, že ich zachráni export. Je to jedno z východísk, avšak len veľmi málo družstiev, možno 10 %, sa zaoberá napríklad otázkami certifikácie v EÚ, že sa venujú ISO normám kvality, že si robia marketing prostredia, do ktorého pôjdu, že sa zaoberajú environmentálnymi otázkami nielen výrobkov, ale aj priamo výrobného procesu atď. To sú všetko veci, ktoré nebude stačiť riešiť vtedy, keď sa otvoria brány do EÚ. Ak by sme tam mali vstúpiť v roku 2004, tak na prípravu je už dnes pomaly neskoro. No a z tohto všetkého vyplýva pre SZVD veľmi významná a veľká úloha, aby sme sa spoločne aj s družstvami sústredili na tieto nové podmienky a úlohy, čo nás čakajú. Musíme intenzívne pracovať na všetkých úlohách budúcnosti, legislatívou začnúc a prosperitou výrobných družstiev končiac. To je myslím jedna z najvýznamnejších úloh, ktoré nás čakajú v nasledujúcich rokoch, a to nielen vo výrobnom družstevníctve, ale v celej našej spoločnosti.

Jozef Kunik