Časť, ktorá ovláda naše „ja“

Vedci skúmajúci pacientov so zriedkavým degeneratívnym ochorením mozgu spôsobujúcim dramatické zmeny osobnosti dnes oznámili, že sa im podarilo lokalizovať tú časť mozgu, ktorá kontroluje vnímanie ľudského „ja“. Miesto nášho sebauvedomenia naša osobnosť, viera, sympatie a antipatie s najvyššou pravdepodobnosťou sídli v prednej časti pravého spánkového laloku mozgu, povedal Dr. Bruce Miller, neurológ z Kalifornskej univerzity v San Francisku. Miller začal skúmať „anatómiu ľudského ja“ po tom, čo u niekoľkých pacientov trpiacich temporofrontálnou demenciou známou aj ako Pickova choroba spozoroval prudké zmeny osobnosti. Výrazne sa zmenilo ich náboženské presvedčenie, vkus pri obliekaní a obľúbené jedlá.

Miller spolu s ďalšími kolegami vyšetril 72 pacientov s Pickovou chorobou, ktorá je podobná Alzheimerovej chorobe. Pomocou vyspelej technológie sa vedcom podarilo presne určiť najviac poškodené časti mozgu. Pri vyhodnocovaní výsledkov výskumu vzali do úvahy aj najvýraznejšie zmeny osobnosti pacientov, ako aj zmeny v ich hodnotovom rebríčku a chutiach.

Zo siedmich pacientov, ktorí prešli dramatickou zmenou osobnosti, mali šiesti najviac postihnutý práve pravý spánkový lalok. Naopak, zo 65 pacientov, ktorých osobnosť sa výrazne nezmenila, mal vážnejšie poškodenú túto oblasť mozgu len jeden.

Podľa Millera tieto zistenia naznačujú, že na sebauvedomenie je potrebný normálne fungujúci pravý spánkový lalok. Výsledky výskumu údajne tiež demonštrujú, že biologické poruchy môžu zničiť osvedčené sústavy vedomia a sebareflexie.

„Táto oblasť mozgu je záhadná. Otázkou zostáva, prečo v tejto oblasti, kde sa nenachádza žiadne jazykové centrum, strácame schopnosť sebauvedomenia. Odpoveď na to zatiaľ nepoznáme,“ povedal Miller počas prezentácie štúdie na pôde Americkej akadémie neurológie vo Filadelfii.

Pickova choroba je pomalé, progresívne, degeneratívne ochorenie, ktoré sa končí smrťou. Neliečiteľná choroba sa prejavuje degeneráciou mentálnych funkcií spôsobených zmenami mozgového tkaniva s častým výskytom abnormálnych teliesok (Pickových teliesok) v nervových bunkách. Táto choroba postihuje jedného človeka zo 100 000, začína sa prejavovať medzi 40. - 60. rokom veku a častejšie sa vyskytuje u žien. Zmeny osobnosti sú prvotnými prejavmi ochorenia, medzi jeho neskoršie symptómy patrí strata schopnosti spoznávať predmety a ľudí a jazyková retardácia.

Pojmom vlastného „ja“ sa zaoberali filozofi, spisovatelia a vedci už po celé stáročia, ale až teraz sa vďaka modernej technológii podarilo preštudovať jeho anatomickú bázu. Pre niektorých ľudí môže byť deprimujúce, že ich vlastná podstata - vrátane ich viery a hodnôt - je tiež len súčasťou anatomických procesov.

(kab)