Hospodársky denník
USD49,412 Sk
EUR43,223 Sk
CHF28,181 Sk
CZK1,258 Sk
  Utorok  15.Mája 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zemský svit a zmeny

Vedci oživili zabudnutú metódu sledovania klimatických zmien na Zemi. Opäť ich začal zaujímať tzv. zemský svit, oná tajomná žiara, ktorá osvetľuje tmavú stranu Mesiaca. Tento úkaz vzniká odrazom slnečného svetla najprv od Zeme a potom od Mesiaca. Zemský svit, viditeľný dokonca aj voľným okom, priamo závisí od albeda - pomeru medzi odrazeným a dopadajúcim množstvom svetla.

Táto veličina je dôležitou charakteristikou stavu podnebia, pretože dlhodobým pozorovaním zemského svitu sa dajú získať dôležité informácie o oblačnej vrstve a atmosférických časticiach (aerosóloch). Philip Goode z New Jersey Institute of Technology v najnovšom čísle časopisu Geophysical Research Letters píše, že albedo Zeme v ostatných piatich rokoch pokleslo o viac ako 2,5 percenta. Okrem iného to znamená, že Zem vyžaruje do vesmíru menej tepla. Už jednopercentné zníženie schopnosti povrchu odrážať žiarenie má enormný účinok na podnebie a má za následok jeho otepľovanie.

Hoci prvé kvantitatívne merania zemského svitu uskutočnil už začiatkom minulého storočia francúzsky astronóm Andre-Louis Danjon, táto metóda zostala nepovšimnutá do roku 1991. Opäť ju oprášil až profesor Steven Koonin z Kalifornského inštitútu technológií (CIT).

Zmeny podnebia sa podľa Koonina dajú sledovať len vo veľkej mierke. Meranie zemského svitu je v tomto smere ideálne, pretože slnečné svetlo odráža väčšina povrchu Zeme. Najnovšie merania albeda sa uskutočnili počas viac ako 200 nocí a trvali dva roky. Zohľadnili sa aj ďalšie merania zo 70 nocí v rokoch 1994 - 1995. Údaje sa získavali malým teleskopom v kalifornskom Big Bear Solar Observatory.

Vedci zistili, že albedo v ostatných piatich rokoch zoslablo len mierne, zatiaľ čo magnetická aktivita Slnka na prechode od slnečného minima k slnečnému maximu v rovnakom období stúpla. Tieto poznatky potvrdzujú teóriu, že magnetické pole Slnka nepriamo ovplyvňuje klimatické zmeny a vysvetľovali by skutočnosť, prečo dochádza každých 11 rokov k výrazným zmenám v nameraných dátach.

(TASR)

Počasie

Dnes bude spočiatku jasno až polojasno. V priebehu dňa od západu oblačno a popoludní a k večeru miestami prehánky, ojedinele aj búrky. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 12 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 7 m/s. V stredu bude prevažne oblačno a na viacerých miestach prehánky alebo občasný dážď, ojedinele búrky. Nočná teplota 8 až 4, na juhozápade okolo 10 stupňov. Denná teplota 21 až 25, na severe okolo 19 stupňov. Vo štvrtok bude polooblačno až oblačno a miestami prehánky, ojedinele aj búrky. Nočná teplota 12 až 7 stupňov. Denná teplota 22 až 26 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.13 a zapadne o 20.24 hod.

Amsterdamdážď15
Atényjasno21
Belehradslnečno24
Berlínoblačno21
Bratislavaoblačno23
Bruseloblačno18
Budapešťoblačno23
Bukurešťpolooblačno22
Frankfurtoblačno21
Helsinkioblačno12
Istanbuloblačno18
Kodaňdážď18
Lisabonoblačno15
Londýnoblačno17
Madriddážď19
Milánodážď20
Moskvadážď10
Oslooblačno17
Paríždážď15
Prahaprehánky18
Rímpolojasno23
Sofiaoblačno18
Štokholmoblačno18
Varšavapolojasno25
Viedeňprehánky23
Záhreboblačno23
Ženevaprehánky20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.