Dielo, čo prachom nezapadlo

Román Fiodora Nikolajeviča Dostojevského Idiot je perlou v tvorbe tohto zakladateľa moderného psychologického románu a popri dielach Bratia Karamazovci či Zločin a trest aj jedným z najčastejšie vydávaných diel.

Pri počutí titulu tohto diela si nevdojak znalec literatúry a umenia spomenie na postavu kniežaťa Miškina, ktorú na javisku Slovenského národného divadla v rovnomennej inscenácii režiséra Pavla Haspru v roku 1965 stvárnil ako jednu zo svojich prvých veľkých úloh nebohý Ivan Mistrík, vyjadrujúc ňou výrazne autorov pohľad na svet, plný úkladov, nečestnosti a boja o majetok, postavu, ktorá sa ako zlatá niť tiahne celým dielom ako charizma človeka, ktorý odkrývaním najskrytejších motívov vlastných činov a myšlienok, citlivým zobrazením ľudskej mysle trpiaceho fantastickými predstavami o spravodlivom svete, bezcieľne bojuje o vlastnú záchranu.

Dielo je silnou spoločenskou kritikou obdobia po zrušení nevoľníctva v Rusku, pri nástupe rozvíjajúceho sa kapitalizmu. Hlavného hrdinu autor akoby prekryl nepreniknuteľnou bariérou pred vplyvom civilizácie a pokryteckej spoločenskej morálky. Žiaľ, poznačila ho aj duševná choroba, ktorú nepokryte využíva jeho okolie na kruté blúdenie po svete tých, čo ho obklopujú.

Román, ktorý vydalo v bibliografickej úprave vydavateľstvo IKAR, v mimoriadne čistom a štylisticky výbornom preklade Felixa Kostolanského a Hany Kostolanskej patrí medzi klasické diela svetovej literatúry a mal by byť povinným zväzkom v našej knižnici. A nielen na okrasu...

(rhk)