Supermanažér bude vládnuť Taliansku

Nezvládnutý scenár volieb m Ako dlho vydrží nová vláda Silvia Berlusconiho?

„V Európe nie je nikto, kto by sa mi vyrovnal,“ vyhlasuje (podľa spravodajských agentúr) o sebe najbohatší muž Talianska. S majetkom odhadovaným na 11 miliárd USD sa politika nerobiť vlastne ani nedá. Silvio Berlusconi (64), ktorý sa dôverne poznal s najmocnejším, ale aj „najprehnitejším“ talianskym premiérom Bettinom Craxim (ten sa stal kmotrom jeho dcéry), sa do najvyšších vôd politiky odvážil v roku 1994, keď na čele fenoménu Forza Italia, v triumviráte s Ligou severu a Národnou alianciou, po prvýkrát skúsil, ako chutná premiérsky chlebíček. Dlho mu nechutnal, lebo už po siedmich mesiacoch vládnutia sa jeho vláda rozpadla kvôli vlne kritiky na adresu koalície a kvôli súdnym atakom na podnikanie tohto mediálneho magnáta, finančníka a všepodnikateľa.

Doteraz čelil sérii obvinení z korupcie, úplatkárstva a nelegálneho financovania politickej strany, tie však boli neskôr zamietnuté alebo zrušené v odvolacích konaniach. Podľa Berlusconiho sú to iba inscenácie jeho politických súperov. V súčasnosti sa jeho meno spomína v súvislosti s dvoma súdnymi prípadmi týkajúcimi sa podplácania a falošného účtovníctva. Nebránilo mu to však do tretice sa zaangažovať do boja o post predsedu vlády. A ak v roku 1996 jeho premiérske sny vyšli naprázdno, po tom, čo sa k moci dostali stredoľavičiari z politickej formácie Olivovník, po nedeľňajších všeobecných voľbách v Taliansku mu „intronizácii“ do premiérskeho kresla už nič nebráni. Berlusconi totiž na čele pravicovej koalície Dom slobody (spojenectvo s Ligou severu, Národnou alianciou a zväzom kresťanských strán Biancofiore) porazil svojho najvážnejšieho súpera a podľa všetkého bude režisérom zostavovania už 59. povojnovej vlády v Taliansku. Bude to nepochybne zaujímavá vláda. Na tom sa zhodujú všetci, či už jeho rivali, ktorí ho pasujú za skorumpovaného megalomana, alebo obdivovatelia, ktorí ho prirovnávajú k Napoleonovi a záchrancovi krajiny, či zahraniční pozorovatelia a médiá, ktoré hľadajú odpoveď na otázku: ako dokáže Berlusconi skĺbiť náročné štátnické záležitosti s nemenej náročnými záležitosťami okolo riadenia svojho mediálneho impéria a spletitej sieti podnikov? Lebo tie mu ročne vynášajú okolo 7,7 milióna USD. Popritom je premiérsky plat naozaj smiešny. Berlusconi však tvrdí, že to zvládne a že v jeho prípade nepôjde o konflikt záujmov. Aj napriek tomu pozorovatelia a kritici tvrdia, že šéf Forza Italia už teraz vlastní tri súkromné televízne stanice a ako premiér bude mať silný vplyv aj na štátny kanál RAI, čím de facto môže kontrolovať až 90 percent všetkého vysielania.

To je argument, ktorý ho zrejme bude prenasledovať počas celej vlády. Najmä ľavicový tábor, ktorý zrejme prejde do opozície, sa mu posnaží nič neodpustiť a bude ukazovať na každý jeho prešľap a hľadať zneužívanie moci aj tam, kde to nebude. Aj z iného dôvodu však 59. vláda nemusí mať dlhé trvanie. Hoci Forza Italia vyšla v Dome slobody najvíťaznejšie (28,3 % hlasov - pred piatimi rokmi mala iba 20,6 %), medzi jeho politických spojencov (ktorí budú chcieť politiku ovplyvňovať) patrí v Európskej únii „neželaná tvár“ Umberto Bossi, šéf separatistickej Ligy severu (neprekročila 4-percentný prah zvoliteľnosti), podľa ktorého EÚ nie je nič iné ako „Sovietsky zväz Západu“. Európania tiež vedia, že v Národnej aliancii vedenej Gianfrancom Finnim sú bývalí fašisti, a preto bude Berlusconiho budúca administratíva pod prísnou lupou Európy. Šéf Európskej komisie Romano Prodi, tiež Talian, včera vyhlásil, že EÚ bude novú vládu považovať za legitímnu a rešpektovať ju a neuvalí na ňu sankcie ako v prípade Rakúska a Jörga Haidera.

Dom slobody podľa včerajších údajov by mal získať väčšinu v hornej komore parlamentu - Senáte: 161 z 315 kresiel, potrebnú nadpolovičnú väčšinu. Blok ľavého stredu Olivovník Francesca Rutelliho získal podľa predbežných výsledkov v Senáte 110 kresiel. Dom slobody podľa odhadov inštitútu Abacus pravdepodobne získa väčšinu aj v dolnej komore parlamentu - okolo 330 až 350 kresiel v 630-člennej Poslaneckej snemovni.

Ak sa minulý týždeň obaja lídri báli, že apatia voličov ich pripraví o cenné hlasy, chaotickou organizáciou volieb museli byť zaskočení. Účasť pri urnách bola nečakane vysoká, až 80-percentná, aj preto, že tretina volebných miestností v krajine bola zrušená, na mnohých miestach to spôsobilo dlhé rady a niektoré volebné miestnosti boli uzavreté až o štvrtej hodine ráno! Tí slabší, starší a netrpezlivejší prišli o demokratickú možnosť voliť. Takéto prešľapy si včera vyslúžili kritiku väčšiny talianskych médií.

Berlusconiho radosť z návratu do vysokej politiky to však nepokazí. Verí, že práve on môže byť tým správnym reformátorom, ktorý šiestej najrozvinutejšej ekonomike na svete otvorí nové možnosti. Napríklad sľubovanými daňovými úľavami pre podnikateľov a zaistením politickej stability krajiny. Voliči podľahli jeho charizme, šarmu, imidžu úspešného manažéra a chcú veriť, že ak doteraz fungovalo pravidlo, že to, na čo Berlusconi siahol, prinášalo profit, bude to platiť aj v prípade krajiny ako celku.

Iaromír Novák