Ako sa udržiava ruský faktor

Neprizvať pobaltské štáty z „ohľaduplnosti k pocitom či strategickým úvahám Kremľa“, by vo svojom dôsledku znamenalo, že „strach Ruska z rozšírenia NATO o tri pobaltské štáty je oprávnený, teda že NATO má skutočne agresívne či imperiálne protiruské úmysly“. Nebol to len kľúčový prejav českého prezidenta V. Havla na bratislavskej víkendovej konferencii Európske nové demokracie: Líderstvo a zodpovednosť, ktorý sa dotkol potreby priblížiť hranice NATO až na pobaltské teritórium a vysvetliť Rusku, že brániť tomu nemá právo. Najlepšie to vystihol za všetkých premiérov zo strednej a z juhovýchodnej Európy ašpirujúcich na členstvo estónsky premiér M. Laar: „Ak si niektoré krajiny budú môcť vybrať len jednu možnosť, celková bezpečnosť sa zmenší a vytvoria sa zóny so ťsivými oblasťami uväzneniaŤ v Európe.“ Nie je ťažké si domyslieť, čo tým myslel.

Európska bezpečnostná štruktúra vôbec nedosahuje parametre, ktoré by uspokojili stredo- a juhovýchodné krajiny. Napriek komplementarite a partnerstvu medzi EÚ a NATO „európska obrana sa môže vyvíjať len cez NATO a len NATO obsahuje článok 5 garantujúci spoločnú obranu“, uviedol na vysvetlenie obáv o ruský vplyv lotyšský premiér A. Berzinš. Rusko patrí do európskych štruktúr, o tom azda nezapochyboval nik. A zrejme si uvedomili, že tým má patriť aj do európskych bezpečnostných štruktúr. Ruský faktor však zostáva strašiakom, Z. Brzezinski nezakrýval, že „Moskva niekedy reaguje takým spôsobom, akoby mala stále záujem o oddelenie Európy od Ameriky“.

Pozícia Spojených štátov je jasná: v otázke záväzku voči Pobaltiu neustúpia, keďže nemôže „ísť o slobodu rozhodovania sa týchto krajín stať sa členom NATO“. Lenže aj pozícia Ruska je jasná: „Hodnotíme rozširovanie NATO na východ ako obrovskú chybu, ktorá provokuje negatívne zmeny vo vojensko-strategickom teritóriu a v deliacich čiarach v Európe.“ Avšak, „Rusko rešpektuje suverénne práva každého štátu, aby si vybralo spôsob zabezpečenia svojej bezpečnosti, ale zároveň aj záväzok neohrozovať bezpečnosť druhých“ (stanovisko Veľvyslanectva RF v SR). Vydráždenie sa k takýmto slovným prejavom určite nie je dobré, a k tomu konferencia v Bratislave slúžiť nemala. Avšak slovenský hostiteľ prezentovaním „Bielej listiny“ pripravenej Centrom pre strategické a medzinárodné štúdie Asociácie pre slovenskú zahraničnú politiku označil ruský faktor za stále číhajúci: „Stále sú tu silné indikácie, že Putinov režim v Moskve hľadá možnosť prebudovať širokú sféru svojho pôsobenia v strednej a juhovýchodnej Európe vytváraním aliancií s nestabilnými, protiamerickými alebo so zločinom spojenými vládami a politickými silami.“ Je zrejmé, že Moskva má v súčasnosti málo prostriedkov, aby dostala súčasné režimy v kandidátskych krajinách na svoj „orbit“, ako sa obávajú autori. Rusko totiž prízvukovalo „spoluprácu s NATO ako dôležitý prvok v novej bezpečnostnej architektúre“. Takže, nešťastná písomná prestrelka na takom významnom podujatí skôr vyznela len ako snaha o udržiavanie a vyprovokovávanie „nepriateľa“, ktorý by kandidátov čo najrýchlejšie dotlačil do aliancie. A tak vari len na okraj, zo zástupcov NATO väčšina hovorila o tom, že vízie nestačia, treba, aby sme boli pripravení technicky, logisticky a ekonomicky.

(sb)