Zlý signál ide zo Sniny

Toto klbko nebude jednoduché rozmotať

Ak chceme začať od Adama, zárodok kauzy sa dá datovať od začiatku jari roku 1993, keď podnikateľ z Belgicka Hendrik Soenen založil vo východoslovenskej Snine firmu Bander, s. r. o., s predmetom činnosti okrem iného zameraného na nákup, výrobu, predaj, montáž a servis obrábacích strojov a lisov, konkrétnejšie fabriku produkujúcu obrábacie stroje na výrobu plastových okien. Niekoľko rokov táto slovensko-belgická joint-venture, ako sa zdá, prosperovala zdanlivo pokojne, ľudia sa popri útlme tamojšieho Vihorlatu tešili z každej možnosti nájsť si prácu. Konateľom firmy sa stal tamojší Ing. Zdenek Karaščák, dlhoročný vedúci výskumu a jeden z niekdajších riaditeľov Vihorlatu, ktorý tam zamestnal aj členov svojej rodiny. Problémy sa začali vyhrocovať v júni 2000 a keďže boli náležite medializované, okrem iného aj samotným H. Soenenom, budeme sa opierať aj o jeho tlačovú informáciu. Podľa nej belgická strana objavila závažné chyby v účtovníctve firmy, ktorá uhrádzala faktúry za nedodaný materiál a služby. Týmto okamihom nastali vzájomné podozrievania. H. Soenen tvrdí, že ho Z. Karaščák začal vydierať, keď žiadal od neho 35 % majetku firmy a navyše mal podozrenie zo zásahu vlastníckych práv. Keď Z. Karaščák odsťahoval stroje, ktoré boli majetkom Belgičana, do priestorov mimo firmy, čím mu spôsobil škodu asi za 41 až 42 mil. BEF (o niečo viac SKK).

Tvrdenia Karaščákovcov sú však iné: stroje doviezli údajne ako šrot a z niekoľkých sa dal poskladať jeden. Takže aký belgický majetok? Ďalším ich tvrdením je údajný sľub Belgičana v podiele vo firme v prípade jej prosperovania. Keďže je celá kauza v štádiu vyšetrovania a súdneho konania a nebolo o nej dosiaľ právoplatne rozhodnuté, nie je naším záujmom ju ďalej rozpitvávať a nech ju rozlúsknu príslušné orgány. Faktom však je, že sa ňou zaoberali na ministerstve hospodárstva a zaujímala sa o ňu aj belgická diplomacia. Čo je však pre nás najhoršie, do zlého svetla sa jej prostredníctvom dostáva aj celé slovenské podnikateľské prostredie, ktoré je po tejto skúsenosti negatívne vykresľované H. Soenenom na rôznych stretnutiach s podnikateľmi z krajín EÚ, čo potvrdil aj na stretnutí s novinármi minulý týždeň, kde z jeho úst padali aj podstatne ostrejšie výrazy. Je však paradoxné, že i napriek týmto skúsenostiam H. Soenen mieni v Snine investovať naďalej, „pretože si váži mentalitu, šikovnosť a vedomosti všetkých zamestnancov firmy Bander“.

Ladislav Kulik