Hľadajú si prácu, kde sa dá

Ťažko sa presadzovali, dnes ich poznajú

Bespa Banské stavby Prievidza za rok 2000 nehospodárili zle. Smutné je iba to, že dnes dávajú prácu už iba 399 zamestnancom (priemerný stav), pritom objem výroby dosiahol 394,377 mil. Sk, zisk takmer 32,8 mil. Sk. Na brnianskom stavebnom veľtrhu som si pozrel ich malú, ale výrečnú expozíciu, plnú farebných fotografií vlastných stavieb, ale i vlastnej nostalgie za slávnou minulosťou. Tibor Tulik z marketingu firmy so zanietením hovorí o dávnejšej, ale aj celkom nedávnej minulosti. Ako príklad dobrej a rýchlej práce uviedol pisárecký tunel

v Brne a Branisko

ako príklad vlečúcej sa práce. V Nemecku za tri roky urobili Banské stavby osem tunelov pre rýchlodráhu. Kto 39 rokov dôverne pozná problematiku, ani nemôže rozprávať o minulosti bez citového zafarbenia v hlase. Banské stavby, to bola firma s 3500 zamestnancami a okrem toho, že zabezpečovali banskú výstavbu na uhlie, železné rudy a magnezit, mali aj strojársky závod, ktorý vyrábal zariadenia, nakladače, vŕtacie stroje. Mali aj závod, ktorý vyrábal prefabrikáty používané v baniach. Celá pravda však je, že k útlmu baníctva došlo nielen u nás, ale aj v Česku a v Nemecku.

Millbach v Rakúsku bol prvou zahraničnou skúškou ich šikovnosti a profesionality v medeno-rudných baniach ešte pred rokom 1989. V roku 1990 boli ešte národným podnikom, transformovali sa na štátny podnik a zo štátneho podniku sa stala akciová spoločnosť s tým, že akcie kúpili zamestnanci a manažment firmy. Závody v Prievidzi, Rudňanoch, Lubeníku vtedy zamestnávali stovky pracovníkov. Nasledovala silná expanzia za prácou do Nemecka. Keď už bolo jasné, že

práca je práca,

či nad zemou alebo pod zemou, vyslali 150 zamestnancov na výstavbu vodovodov do Meklenbursko-Pomoranska.

Potom sa už rozsah ich referencií rozšíril ďalej na západ. Môžu o nich hovoriť Stavby silnic a železnic Praha, Preussag AG SRN, Hochtief AG SRN, Philipp Holzmann AG SRN, Weawers LTD Veľká Británia. Takto o firme založenej ešte v roku 1951 aj v Nemecku vedelo stále viac odborníkov a investorov. Dobré referencie sa šírili aj z výstavby tunela Braniska (kým boli peniaze). Viacero zákaziek získali aj celkom prozaicky. „Zákazníci prileteli lietadlom do Košíc, odtiaľ boli parádne odvezení na Branisko a keď tam videli, ako robíme, súhlasili.“

Vzhľadom na obrovské zázemie skúsených pracovníkov, ktorí sa ešte stále zaujímajú o prácu v zahraničí, a možno si z nich vyberať,

razičské práce

sú stále v popredí ponuky. Dokážu ich robiť takmer všetkými vo svete používanými metódami, od technológie vrtno-trhacích prác cez klasické tunelárske metódy až po modernejšie, ako je nová rakúska tunelárska metóda, a mechanické razenie strojmi výbežníkovými či plnoprofilovými. V nesúdržných horninách používajú raziace štíty s priemermi od 256 až po 456 centimetrov a technológiu so spevňovaním horniny injektážou, zmrazovaním a vákuovým odvodňovaním. Keďže ubudli nové veľké stavebné akcie, začali sa špecializovať aj na sanácie betónových konštrukcií, priehradných múrov, chladiacich veží a síl. Zvyčajná technológia takejto sanácie pozostáva z očistenia povrchu a odstránenia porušeného betónu vysokotlakovým

vodným lúčom,

nasleduje ukotvenie výstuže, výstužových rohoží z oceľovej zvarovanej mrežoviny, a potom z nástreku betónu a prípadne povrchovej ochrannej vrstvy. K takýmto starším referenciám patrí sanácia priehradného múra vodného diela Orava v roku 1990 a rekonštrukcia kanalizačného zberača „C“ v roku 1994 v Bratislave. Pri sanáciách a izolačných prácach používané technológie sa opierajú o skúsenosti získané pri podzemnej výstavbe, kde napríklad injektáže, striekanie betónu, kotvenie hornín, izolácia proti vode a odvodňovanie, zabezpečovanie stability výrubu, vŕtanie, trhacie práce a podobne sa vyskytujú omnoho častejšie ako v povrchovej výstavbe.

Ivan Klačanský