Nedá sa ďalej takto pokračovať

Úlohou štátu je vytvárať perfektné podmienky na podnikanie

Reštrukturalizácia bánk a príprava na ich privatizáciu vzbudili v poslednom čase nemalú pozornosť. Vstup zahraničných subjektov tento vývoj pozitívne ovplyvnil. Zvýšila sa kvalita služieb, poskytovanie úverov dostalo patričnú dôveryhodnosť. Všeobecná úverová banka vykonala veľa práce pod vedením svojho prezidenta Ladislava Vaškoviča, ktorého sme požiadali o rozhovor.

Do Všeobecnej úverovej banky vstúpila kúpou jej akcií Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a International Finance Corporation (IFC), čo ministerka financií B. Schmögnerová považuje za dobrý signál pre budúceho strategického investora. Aký je stav v tomto smere? Dá sa už hovoriť o atraktívnom záujemcovi v rámci vypísaného tendra?

- Treba povedať, že tento zámer vstupu multinacionálnych inštitúcii vznikol, dá sa povedať, z dvoch dôvodov. Jeden dôvod bol, že treba reagovať na situáciu, že nie je možné paralelne privatizovať dve najväčšie banky na Slovensku. Preto bola u nás privatizácia čiastočne posunutá a využil sa čas na to, aby sa získal takýto nadnárodný investor alebo nadnárodní investori. V tomto prípade takí, ktorí posilnia dôveryhodnosť banky a určitým spôsobom zlepšia jej pozíciu pri definitívnom predaji strategickému investorovi. Takže, to bol ten zámer, prečo vstúpila EBOR a IFC, tieto dve inštitúcie, do VÚB. Dá sa povedať, že určitým spôsobom je to politika akýchsi environmentálnych vzťahov, ktoré sa tvrdo presadzujú smerom k medzinárodným štandardom, lebo sú už prítomné tieto inštitúcie. Treba povedať, že v tomto je problém ani nie v našej banke, ale v celom našom okolí, kde napríklad niektoré ukazovatele, ktoré sú dôležité pre environmentálnu politiku, sa u nás na Slovensku ani veľmi nesledujú, takže niektoré požiadavky sa plnia ťažko, ale v každom prípade je to pozitívne pre banku, že sa určitým spôsobom v tomto smere modernizuje.

Čiže toto je jednoznačné a druhá časť otázky, či sa dá hovoriť o atraktívnom záujemcovi v rámci vypísaného tendra, tak chcem povedať, že obidvaja záujemcovia sú veľmi atraktívni. Société Générale je pätnásta banka na svete a pôvodná Banca Commerciale Italiana, dnes už Intesa BCI, lebo medzitým začiatkom mája došlo k definitívnej fúzii týchto dvoch bankových inštitúcií, je niekde medzi 20. - 30. miestom vo svete. Čiže obidve banky sú veľmi atraktívne a v každom prípade sa dá povedať, že sme radi, že o banku sa uchádzajú jednoznačne špičkové banky.

Je medzi týmito záujemcami niekto, koho by ste uprednostnili?

- Manažment nerozhoduje, ako by som povedal, o vstupe strategického investora. To je prvá vec. Druhá, že o tom bude rozhodovať komisia a nakoniec definitívne vláda SR, ale treba povedať, že definitívne podmienky budú jasné až potom, čo odovzdajú svoje ponuky, a to 11. júna. Takže až potom sa bude možné vysloviť, ako vyzerá ponuka obidvoch inštitúcií, dnes je to predčasné. Zaujímavé by bolo oboznámiť sa - za tie vyše tri týždne, ktoré tu každá inštitúcia strávila -, aká je banková kultúra a veľa sme sa aj my za vyše 6 - 7 týždňov naučili. Pomohlo nám aj to, že sme veľmi často hovorili tvrdo a jednoznačne. Na kladené otázky sme museli odpovedať a naozaj vidíme, že kultúra bankovníctva je plusom. Aj keď nič iné, aj tento vstup by už priniesol aspoň jej zvýšenie.

Počas reštrukturalizačného procesu očistil štát VÚB o klasifikované úvery a zvýšil aj kapitál banky. Ako to dnes vyzerá s úverovými pohľadávkami banky?

- Ja by som doplnil otázku o jednu vec. Nebolo to len tak, že sme tu sedeli a prípadne spali na stoloch a štát nás očisťoval. Banka podliehala reštrukturalizačnému programu. V rámci reštrukturalizačného programu sme dokázali, to treba povedať, že je medzi slovenskými bankami výnimočné dva roky za sebou o 10 percent znížiť prevádzkové náklady. Posun bol dosť výrazný a veľmi kladne to hodnotili aj obaja potenciálni investori. Dá sa povedať, že sme vyriešili mnohé problémy, ktoré súviseli s organizačnými zmenami a so zvýšením efektívnosti. Na prezentáciách, ktoré sme pripravovali, sme sa za tie dva roky dosť výrazne posunuli z hľadiska hodnotení kritérií efektívnosti. Počet operácií, počet účtov na jedného pracovníka, objem primárnych zdrojov sa dostal do štandardu tohto celého regiónu. Na to sme hrdí. Samozrejme, veľmi výrazným krokom bol vstup vlády do reštrukturalizačného procesu. Na základe toho sa rádovo 66 miliárd úverov vyviedlo v dvoch krokoch z banky a zároveň sa zvýšilo základné imanie približne až na 13 miliárd korún, čo považujeme za veľmi výrazné a nielen obaja investori to hodnotia ako veľmi pozitívne. Podobne to hodnotili zástupcovia Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, považujú to za pozitívne kroky.

Teraz ešte úverové pohľadávky. Samozrejme, boli sme bankou, ktorá mala najväčšie úverové portfólio voči právnickým osobám na Slovensku. Po vyvedení 66 miliárd úverov a ich nahradení štátnymi bondami sa číslo zmenilo. To značí, že v našich úrokoch sa dneska rádovo nachádza 45 miliárd korún, tie sú na druhej strane oveľa čistejšie, a dá sa povedať, aj keď ešte stále máme klasifikované pohľadávky, sú kryté aj podľa medzinárodných štandardov vytvorenými oprávkami, takže banka je dnes zásadne v absolútne inom svetle, ako bola pred dvoma-tromi rokmi.

Ako hodnotíte podnikateľské aktivity VÚB?

- Dá sa povedať, že banka prešla tzv. ozdravným procesom. Na jednej strane sa pomocou štátu zbavila zlých úverov, na druhej sama určitým spôsobom chudla. Hovorí sa, že sa znižovali náklady, čo malo aj nepriaznivý vplyv na znižovanie počtu zamestnancov. Dnes máme rádovo 5500 zamestnancov, keď sme začínali, bolo ich 7600. Na druhej strane je snaha, aby sa banka presadzovala a bola agresívnejšia na trhu a zasa to platí v obidvoch smeroch - tak u právnických osôb, ako aj u fyzických osôb. Z hľadiska fyzických osôb sme urobili, podľa môjho názoru, dva veľmi dôležité kroky. Začnem veľmi dôležitým krokom, ktorý sme urobili asi pred štyrmi rokmi, keď banka začala s postupovaním hypotekárnych úverov. Tým sme si vytvorili určitý náskok pred konkurenciou a dá sa povedať, že pozíciu lídra na trhu v tejto oblasti si stále držíme. Okrem toho sme sa rozbehli aj v ďalších oblastiach, napríklad spotrebné úvery, ktoré sme začali poskytovať v marci minulého roka, čo bol úplne nový produkt.

Chcem spomenúť ešte tretí významný krok, ktorý sme urobili v novembri minulého roka, keď sme začali poskytovať služby v oblasti elektronického bankovníctva. Tento proces sme dovŕšili pred mesiacom tým, že sme spustili aj internet banking, to značí, že sme sa dostali do pozície vedúcej banky, ktorá poskytuje rozsiahle služby v tejto oblasti. Domnievam sa, bez nejakého preháňania, že máme špičkové callcentrum, ktoré umožňuje klientom banky komunikovať po telefóne. Z tohto hľadiska sme sa posunuli a stali atraktívnejší, predpokladám, aj pre mladšiu generáciu, ktorá veľmi rada pracuje s počítačom a internetom, ale aj pre strednú generáciu, ktorá obľubuje použitie telefónu. Pripomeniem aj to, že sme rozbehli GSM banking, čiže dostali sme sa v tejto oblasti veľmi dopredu. Keď uvádzam oblasť retailového bankovníctva, chcem povedať, že tu sme sa dostali k ďalším produktom. Od minulého roka poskytujeme služby v tzv. privátnom bankovníctve. Dá sa povedať, že záujem klientov je pomerne slušný. Predpokladáme, že sa postupne vytvorí vrstva klientov, ktorá si bude môcť dovoliť ukladať väčšie prostriedky na účtoch v banke a nechať ich banke aj spravovať. Toľko oblasť fyzických osôb.

V oblasti právnických osôb sme za posledné roky akcentovali pri organizačných zmenách zníženie rizika, ktorým bolo pre nás poskytovanie úverov. Z toho dôvodu sme vytvárali nové osobitné útvary. Celý proces je práve pri poskytovaní úverov riadený tak, aby bolo absolútne minimalizované riziko delikvencie. Dnes je banka schopná poskytovať úvery najväčším klientom, na druhej strane chceme rozvíjať aktivity v malom a strednom podnikaní, pripravujeme v tomto smere väčší program poskytovania úverov.

Čo očakávate od nového strategického partnera a kde vidíte pozíciu VÚB na slovenskom trhu pred a po jeho príchode?

- Začal by som od konca, aká je dnešná pozícia. Sme vedúcou bankou v oblasti právnických osôb, sme druhou bankou v oblasti fyzických osôb. Chceme si udržať pozíciu ako najsilnejšia banka v oblasti právnických osôb a chceme si zlepšovať pozície v oblasti fyzických osôb. To je náš cieľ a z hľadiska vstupu strategického investora očakávame viac pozitívnych efektov, okrem už bežne uvádzaného transferu know-how vidím jeden veľmi dôležitý moment na zvýšenie kultúry ako vnútornej atmosféry v banke. Myslím si, že určitým spôsobom na tomto prostredí, ktoré bolo poznamenané tým, že tu dlho pôsobil úplne iný ekonomický systém, ešte v oblasti vnútornej a podnikovej kultúry, je stále čo zlepšovať. Čo sa týka oblasti právnických osôb sa domnievam, že určitým spôsobom je silný zahraničný partner nevyhnutnosťou. Banky môžu pôsobiť na Slovensku iba na základe poskytnutej licencie národnou bankou. Nemôže sem prísť európska či svetová banka a otvoriť si pobočky a začať fungovať. Po predpokladanom vstupe Slovenska do Európskej únie sa táto pozícia značne zmení, prístup bude oveľa liberalizovanejší a keďže je dnes v Európe asi 400 bánk, viete si predstaviť, že koľko bánk by tu mohlo prísť a svojím potenciálom nás prevalcovať. Takže si musíme nájsť silného partnera, ktorý umožní banke pokračovať aj v takýchto sťažených konkurenčných podmienkach, aby sme nielen prežili, ale aj získali čoraz lepšie pozície na trhu a prinášali hodnoty pre akcionárov. Dnes už vidíme, ako sa globalizujú medzinárodné trhy, že existujú určité partnerstvá medzi finančnými a výrobnými podnikmi a keď sa včas nenapojíme na silnú finančnú skupinu, potom hrozí, že nás z tohto obchodu vytlačia.

Kurz slovenskej koruny sa oproti doláru usadil pod hranicou 1 USD/50 SKK. Vráti sa kurz koruny v druhom polroku spolu s očakávaným oživením ekonomiky USA k predchádzajúcim minimám?

- Oblasť predpovedania kurzov patrí asi k najnebezpečnejším aké poznám, a my sme sa už viackrát presvedčili pri rôznych rozhovoroch, že kolegovia, ktorí nás s veľkým zanietením presviedčali o ďalšom vývoji, či už koruny oproti marke alebo doláru, sa pohybujú s veľmi nízkou istotou na tomto poli. Sledujem predpovede renomovaných inštitúcii a každý si iste bude pamätať, že vyše desať rokov sa tvrdí, že raz sa už americký dolár musí oslabiť a asi desať rokov sa to nedarí. Každý rok som čítal predpovede, že tento rok, nasledujúci rok už prinesie oslabenie dolára. Aj špecialisti sa vyjadrujú s veľmi nízkou pravdepodobnosťou úspechu. Takže sa nebudem pokúšať o predpovede. Môžem iba povedať, čo si všeobecne myslím. V našej ekonomike vidieť známky oživenia, nie sú nejako veľmi výrazné, ale predsa len prílev zahraničných investícií začína byť v ekonomike vidieť. Vidíme to na účtoch právnických osôb, ktoré dosť silne a razantne stúpajú oproti minulosti, dokonca po mnohých rokoch poklesu v druhej polovici minulého roka a v tomto roku vidíme jednoznačne vzostup. To značí, že v ekonomike začína byť viac peňazí, čo je dobré znamenie, lebo sa to premietne po čase aj do príjmov fyzických osôb a zvýši sa spotreba. Je otázkou, či naša ekonomika je taká silná, že sa bude vedieť vyrovnať s touto požiadavkou trhu, alebo sa to zase prenesie do zvýšených dovozov. Takže otázku menových kurzov vidím aj v tejto súvislosti a ťažko je preto robiť dnes predpovede. Pokiaľ nedôjde k nejakému rozvratu štátneho rozpočtu, pokiaľ nedôjde k nejakým neadekvátnym presunom prostriedkov do spotreby, myslím si, že je veľmi reálne a veľmi pravdepodobné, že sa nám podarí nielen udržať, ale aj trošku zlepšiť súčasný kurz koruny. Som považovaný za ťažkého pesimistu, ale v tomto smere cítim, to nie je ako rozumová úvaha, ale skôr pocit, že predsa len sa to mení k lepšiemu. Vidím aj na pohľadávkach, ktoré sú voči slovenským subjektom, ktoré v minulom roku vyzerali veľmi zle, a po mnohé roky sa zhoršovali, dnes sa podarilo vyriešiť niekoľko prípadov v prospech banky. Jediné, čo tu na Slovensku chýba, a to stále zdôrazňujem, čo sa momentálne adekvátne nemení, aj keď tiež tu boli pozitívne zmeny, je prostredie, ktoré sa neuveriteľne pomaly zlepšuje. Je najväčším problémom aj na prílev zahraničných investícií, aj na pôsobenie slovenských subjektov. Podľa mňa si štát musí uvedomiť, aj pri akceptovaní nezávislosti súdov, jednu vec, štát tu nie je na to, aby riadil podnikanie, ale aby vytváral podmienky na perfektné podnikanie. Dnes sú tie podmienky veľmi ďaleko od perfektných a presne v tejto oblasti, ako okrem iných oblastí, je práve tu naša najväčšia slabina. Čo sa v tejto oblasti deje, je ešte stále ťažká džungľa. Tu sa žiada radikálny krok. A môžem povedať, že nielen naša banka to tak pociťuje, ale pociťujú to všetky banky na Slovensku. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení tiež prichádza s touto jednoznačnou požiadavkou o zmenu, lebo nie je možné takto ďalej pokračovať.

Peter Machala