Mlynárov trápia úvery, kapacita a ceny

Hospodárska situácia v akciovej spoločnosti Mlyn Košice, založenej v máji 1992, je napätá. Hoci k dnešnému dňu má svoje záväzky až na malé výnimky vyrovnané voči bežným veriteľom i svojim zamestnancom, toto zariadenie na spracovanie obilia svojou ročnou kapacitou zomelku až 150-tisíc ton, ako najväčšie na Slovensku i vari v strednej Európe, stále zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov na plynulé zabezpečenie činnosti a za ostatné roky vykazuje v hospodárení stratu. Vysoká úverová zaťaženosť je jednou z príčin jeho recesie. Na modernizáciu výroby a technológie si totiž vzal v roku 1997 úver za bezmála 12 mil. DEM , ktorý sa kurzovými stratami v neprospech koruny ešte predražil. Hoci firma už zaplatila splátku úveru vo výške 22 mil. Sk a následne úroky za 18 mil. Sk, väčšia časť splácania na ňu ešte len čaká. Na negatívnom vývoji košického mlyna, podľa vyjadrenia členov štatutárneho orgánu spoločnosti, má značný podiel aj postupné narastanie jeho pohľadávok u jednotlivých odberateľov za dodaný tovar. Tí predlžujú termín splatnosti faktúr aj nad 70 dní a destabilizujú tak finančné toky. Veľká časť z nich sa stala dubióznou a nie je už vymožiteľná ani súdnou cestou, pretože dlžníci sa časom buď dostali do konkurzu, alebo zanikli.

Výroba v mlyne je čím ďalej, tým nákladnejšia a vyplýva z nízkej využiteľnosti prevádzkových zariadení vybudovaných na základe socialistických predstáv počas existencie RVHP. Vtedy rátali najmä so spracovaním obilia z Ukrajiny dodávanej po širokorozchodnej trati a z toho napokon takmer nič nebolo. Kapacita mlyna v súčasnosti je využívaná sotva na 50 %, tým sa zvyšujú fixné náklady na jednu tonu výroby a znižuje sa jeho celková ekonomická efektívnosť. Vysoká je nákladovosť vstupov. Obilie pre jeho nízky stupeň produkcie na východnom Slovensku sa musí do mlyna dovážať najmä zo stredného i západného Slovenska, a tak každá tona vstupu je zaťažená dopravnými nákladmi v rozsahu 350 až 550 Sk, ku ktorým treba pripočítať aj sústavné zvyšovanie cien energie a pohonných látok. Tu sa vytvára ďalší rozdiel v odbytovej cene výstupu spôsobujúci v optimálnom prípade nevytváranie plynulého dostatku finančného kapitálu na zabezpečenie prevádzky i na splácanie úverových záväzkov voči banke, až po prehĺbenie finančnej straty.

Na cenovú hladinu výrobkov má negatívny vplyv cenový tlak obchodných reťazcov vrátane dovozu lacnejšej českej múky na Slovensko, ktorej odbyt, najmä na východe republiky, bol výrazný, pričom absentovala ochrana domácich výrobcov. Ťažkosti firme, podľa jej manažmentu, robí aj štátna obchodná politika pri nákupe vstupov, kde sú platby vopred, pričom mlyn odberateľom predával na faktúry. Budúcnosť mlynu môže okrem spomínaných negatív poznačiť aj prebytok mlynských kapacít na Slovensku. VÚB, ktorá spravuje úvery Mlyna, a má voči nemu pohľadávky, hľadá možnosti, ako situáciu riešiť. Mlyn v snahe zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu súčasnej situácie hľadá solventného strategického investora.

Ladislav Kulik