Kruté žarty osudu

Komentuje Stela Geregayová

Smútok, ktorý zachvátil fínskych hokejistov po prehratom finálovom dueli na MS v Hannoveri bol a stále je veľmi bolestivý. Každý súdny človek s nimi úprimne cíti. Fíni na šampionáte boli jednoznačne najlepším tímom, ktorý vynikal v korčuliarskej technike, rýchlosti, kombinácii a dôraze. Až na jediné zaváhanie v súboji s USA a vo finále s Českom ich nik nezlomil. Aj v zápase o zlato dve a pol tretiny boli na ľade lepší hráči z krajiny tisícich jazier. Súpera valcovali sebavedomou a mimoriadne páčivou hrou. „Urobili sme chybu, že úvod III. tretiny sme nezačali tak razantne ako predchádzajúce dve časti či záverečné minúty duelu. To sme si nemali dovoliť, Česi to umne využili, vyrovnali stav a v predĺžení využil hneď prvú šancu, kým my sme ich nepremenili nesmierne veľa. Ale málo kvalitný celok by si netrúfol realizovať takúto vyčkávaciu taktiku,“ chlapsky priznal tréner Fínska Hannu Aravirta. Aj keď celý svet im gratuluje a považuje ich za skutočných majstrov, a ani argumenty, že sú tím, ktorý je ako jediný s Českom najvyrovnanejším a najlepším na svete, zisk striebra zatemnil dušu fínskym hráčom. So smútkom a slzami v očiach vstupovali reprezentanti Suomi do rodnej vlasti. Slová chvály od najvyšších predstaviteľov či davy gratulujúcich fanúšikov a ich dary neutíšili bôľ, ktorý nahlodáva ich myseľ a dušu. Niet sa čo čudovať. Zlato je zlato a história sa nikdy nebude zaoberať tým, či mal vyhrať ten alebo iný, kto bol lepší či horší. Vždy to bude o tom, kto bol prvý, druhý, tretí alebo posledný. Osud sa občas s nami kruto zahrá. Nie vždy vyhrá najlepší, často je to šikovnosť, taktika či vec šťasteny. Fíni opodstatnene žialia, zlato držali takmer v rukách, ak by ho získali, sú kráľmi so všetkými poctami a privilégiami. Takto sú len druhí. Ich bôľ môže zjemniť až budúci šampionát, no čiernu spomienku na hannoverský nedeľný večer už nič nevymaže. Aj taký je, a nielen športový, život.