Salzburg nie je iba o Mozartovi

V Rakúsku sa traduje, že človek, ktorý sa vyberie do hôr, by mal dodržať tri pravidlá. Prvé znie - nehovor nikomu, že si videl Bielu ženu, druhé - nezabíjaj horské zvieratá a tretie - neprezraď žiadnej ľudskej bytosti cestu, ktorú ti hora ukázala. Alebo, ak to prehodíme do opačného garde: maj úctu k hore a ona ti splní túžby a želania - zažiješ nádych mystiky a dobrodružstva stelesnený v legendami opriadanej žene, harmóniu s prírodou a nájdeš kúsok poznania a životnej múdrosti.

A tak sa hĺbaním nad ľudovými múdrosťami dostávame k motivačnému motoru súčasnej horskej turistiky. Pravda, dnes sa už málokedy stretáme s výrazne individuálnym princípom obsiahnutým v pravidlách. Inak to však sedí. Ľudia chodia lyžovať, liezť či holdujú adrenalínovým športom s cieľom prežiť dobrodružstvo, na horských a cyklotúrach sa vracajú k pôvodnej prírode. No a cestovanie do neznámych oblastí skrýva túžbu po poznávaní.

Tak je to aj s cestovaním do salzburských Álp. Salzburg totiž vôbec nie je len Mozart, harmóniu ako v hudbe tu nájdete na každom kroku. Striedanie širokých údolí, masívnych horských štítov a útulných dediniek na ceste do Kaprunu navádza atmosféru nekaždodennosti, ale aj príjemného pokoja. Človeku sa jednoducho žiada pocítiť vôňu horských tráv, objaviť priezračné pleso alebo len tak nezáväzne opláchnuť si tvár vodou rieky Salzach. Pre mestečko Werfen, na ktoré práve poukazujú orientačné tabule vedľa cesty, vreckový sprievodca turistickými trasami odporúča však silnejšie „kafé“. „Dlhá túra cez zasneženú a skalnatú strechu Hochkönigu sa nedá zvládnuť za jeden deň a vyžaduje si spoľahlivé počasie, fyzickú zdatnosť a skúsenosť s horami,“ píše sa v ňom. No to zasa až taký borec nie som. Keby sa v blízkosti nachádzalo údolie Weispriach s trasou plnou jazier (sedemdenný pobyt pre štvorčlennú rodinu sa v tejto oblasti dá zohnať už za cenu 4000 ATS) či hodinová vysokohorská túra v Schmittenhöhe s krásnymi vyhliadkami, nepoviem. Ale takto pokračujeme smerom k lyžiarskym zjazdovkám okolo Kaprunu.

V posledných rokoch sa v Rakúsku v letnej sezóne rozmáhajú aj menej tradičné formy turistiky. Pred 15 rokmi cykloturistiku takmer nikto nebral vážne. Potom si však výstavba vodnej elektrárne vyžiadala terénne úpravy, chodníčky pozdĺž pôvodného koryta sa začali rozširovať a zapĺňať cyklistami. Vznikli tak zárodky dnes už legendárnej dunajskej cyklotrasy Viedeň - Pasov. Časom vznikali ďalšie trasy, ktoré sa zapájali do medzinárodných sietí, ale vznikali aj nocľahárne pre cykloturistov. Mimochodom, ak si myslíte, že priemerný cykloturista v Rakúsku je mladík s uviazanou šatkou na hlave, mýlite sa. V skutočnosti má 48 rokov a dve deti.

Salzburg vo vývoji nezaostával za zvyškom krajiny, čo je logické. Údolia riek Salzach a Saalach a viaceré hydroelektrárne boli výborným východiskovým bodom pre rozvoj cykloturistiky. Taurská cyklotrasa, ktorá vznikla v deväťdesiatych rokoch, však ponúka okrem bicyklovania v nádhernej scenérii aj niečo naviac. Pozdĺž nej sa nachádza napríklad historický hrad Hohenwerfen, soľná baňa Hallein, Mozartovo mesto Salzburg, kaplnka v Oberndorfe, kde po prvý raz zaznela vianočná pieseň „Tichá noc“, ako aj barokové mesto Schärding. Úspech prekonal všetky očakávania. Na Taurskej trase ročne jazdí medzi 50- a 70-tisíc cykloturistov. Podobne úspešný príbeh v Salzburgu prežíva aj horská cyklistika, rafting, ozdravovacie pobyty, vidiecka turistika...

Konečne v cieli. Európske stredisko zimných športov Kaprun - Zell am See. Miesto, ktoré sa v poslednom čase spája s nešťastnou lanovkou. Opravovať ju vraj nebudú, ani budovať novú. Návštevníci by sa mohli báť používať ju. A v Kaprune, v malom mestečku, kde väčšina ľudí žije z turistiky, lyžiarov odstrašiť nepotrebujú. Aj tak podľa prepočtov počet návštevníkov v porovnaní s minulým rokom v tejto sezóne klesne o 15 až 20 percent. Pritom možnosti pre zimné športy sú v stredisku naozaj veľké. Okolo 130 kilometrov zjazdoviek - od ľahších až po najnáročnejšie, 250 kilometrov bežeckých stôp, ako aj neobmedzené možnosti pre horskú turistiku v pohoriach Hohe Tauern a na vrchu Hundstein. Osobitným lákadlom je lyžovanie vo výške troch kilometrov na ľadovci Kitzsteinhorn so snehom počas celého roka. Pokiaľ ide o ceny, denný lístok platný pre 53 lanoviek a vlekov v stredisku stojí 435 ATS v plnej sezóne a 390 ATS mimo nej. Cena týždennej lyžovačky je 2110, respektíve 2290 ATS. Deti pritom majú výrazné zľavy. Nocľah je možné zohnať už asi za 250 ATS, hoci je vo väčšine prípadov drahší. Kaprun pritom v žiadnom prípade nie je jediným lyžiarskym centrom v Salzburgu. Obľúbené je aj Salzburger Sportwelt Amadé - rodisko Hermana Maiera, Hochkönig´s Winterreich so známym skokanským mostíkom v Bischfshofene, potom Saalbach s najväčšou lanovkou Rakúska, Salzburská slnečná terasa a ďalšie...

No a po dobrodružstvách v prírode sa poznatky a skúsenosti hádam najlepšie sumarizujú v jednej z kaprunských rodinných krčmičiek pri domácom šnapse a miestnych špecialitách. Ak niekoho aj po namáhavom dni ťaží pocit, že nestretol Bielu ženu, večer sa dá ešte čo-to napraviť. Vreckoví turistickí sprievodcovia však v tomto smere veľa neprezradia. Odporúča sa skôr samostatný a individuálny prístup.

Rastislav Boldocký