Niet dymu bez ohňa

Komentuje Ladislav Kulik

Kauza Rolanda Tótha na úrade vlády, ktorá prinajmenšom vyvolala vážne pochybnosti o regulárnom využívaní predvstupových fondov EÚ pre Slovensko a prijímaní (či zamietnutí) projektov na ich získavanie, čo si napokon vypýtalo aj hlavu Pavla Hamžíka a jeho odchod z funkcie vicepremiéra pre integráciu, ešte stále rezonuje v našej spoločnosti napriek tomu, že súčasný kabinet je nás schopný ustavične zásobovať novými prekvapeniami. Pravdovravnosť porekadla, že naozaj niet dymu bez ohňa, potvrdili aj prorektori Prešovskej univerzity na prípade, z ktorého neostal v nich dobrý dojem, ba naopak, pocítili zo strany tých, ktorým projekt predložili, jeho zahmlievanie a odsúvanie do stratena. Univerzita asi pred dvoma rokmi pripravila projekt na získanie prostriedkov z fondu PHARE na prípravu učiteľov na vzdelávanie hlavne rómskych detí. Z Úradu vlády SR, kam ho odoslali im ho vrátili s tým, že majú predložený rozpočet ešte navŕšiť a podľa pokynov aj prepracovať. Aj keď to nevyznelo logicky, pretože u koho vyznie v dobrom svetle navýšený rozpočet, urobili tak a vrátili projekt späť. Odvtedy však takmer žiadnu pomoc, ba ani konkrétnu a uspokojivú odpoveď na otázky jeho osudu nedostali. Univerzita bola pritom zapojená do plnenia grantových úloh v rámci programu Tempus, z ktorých v piatich je dokonca hlavným koordinátorom v konzorciu zúčastnených univerzít, takže bol malý predpoklad o nekvalite odovzdaného projektu. V rámci nich už vlani otvorili ako uvádzací celoslovenský projekt Univerzitné centrum služieb študentom PU. Škola sa intenzívne zapája aj do najnovších podporných programov Socrates, Erasmus či Leonardo da Vinci. V naposledy spomínanom získali viac ako 80-tisíc EUR na podporu praxe študentov v zahraničí a v súčasnosti 22 poslucháčov anglistiky a amerikanistiky je na trojmesačnej praxi v Londýne. Má čo ponúknuť v rámci spolupráce a práve tu vzniká veľký priestor pre ďalšie možnosti získavania finančných prostriedkov zo zahraničných zdrojov na výskumnú činnosť. Pokiaľ sa vyčistia zahatané cesty k nim, ktoré vnímali zo správania sa vládnych úradníkov voči univerzite a nedostanú od nich zavádzajúce rady, sú presvedčení, že ak odteraz predložia dobre spracovaný projekt, neostane bez kladného ohlasu. O to viac môže byť táto premisa pravdivá, o čo gramotnejší ľudia vypracúvajú projekty. A je veľký predpoklad, že na univerzite (a nielen prešovskej) takí ľudia sú.