Ľahké to teda nebude

Na pracovných aktívoch vedenie so zamestnancami

Vedenie Generálneho riaditeľstva ŽSR pripravilo v uplynulých týždňoch celú sériu pracovných aktívov na tému, transformácia a reštrukturalizácia železníc. V Hospodárskom denníku sme už uverejnili niektoré poznatky z diskusie so zamestnancami ŽSR v Poprade a Nových Zámkoch. Dnes to budú informácie o tom najpodstatnejšom, čo odznelo na aktívoch vo Zvolene, v Košiciach, Čiernej nad Tisou a Prešove.

Zvolen

Na pracovnom aktíve sa vo Zvolene zišli pracovníci zvolenského obvodu a zástupcovia vedenia ŽSR, zástupca generálneho riaditeľa ŽSR a námestník pre technický rozvoj Ing. Ladislav Saxa a námestník pre ľudské zdroje Miroslav Janáček , ktorý v úvodnom vystúpení uviedol cieľ pracovného stretnutia: oboznámiť široký okruh pracovníkov so stavom, v ktorom sa dnes nachádza príprava transformácie a reštrukturalizácie ŽSR. Zdôraznil, že cieľom je ekonomická stabilizácia železníc, a to je najzákladnejší moment, prečo treba transformáciu a reštrukturalizáciu ŽSR uskutočniť. Vyberáme z niektorých otázok účastníkov aktívu.

Má transformácia zmysel, ak štát nemá 40 mld. Sk na oddlženie ŽSR a oddlženie pôjde z cudzích zdrojov, hoci už dnes strata z finančných operácií predstavuje 83 % z celkovej straty ŽSR?

Ing. L. Saxa: - Straty z finančných operácií sú záležitosťou predchádzajúcich rokov. Doteraz všetky vlády si svoje povinnosti voči železniciam neplnili. Suma 40 mld. Sk predstavuje celkovú výšku zadlženia ŽSR. Súčasná vláda nám dlhuje ešte 10 mld. Sk. Vláda sa zaviazala, že dlh bude splácať postupne a dovtedy si budeme musieť brať úvery. Dokázali sme premeniť naše úvery z krátkodobých na dlhodobé, kde úrok už nie je 23 až 26 %, ako sa to neraz stávalo, ale 5,05 percenta! Môžem vás ubezpečiť, že v tomto roku nám už začínajú slovenské banky ponúkať úvery so štátnou zárukou, čo doteraz nebývalo zvykom. Aj v spektre týchto hľadísk má transformácia zmysel.

Prečo sa po 50-percentnom znížení výkonov o 50 % nezníži aj počet pracovníkov v administratíve?

M. Janáček: - Treba sa vrátiť do minulosti. Ak vezmeme do úvahy výkony na železnici, v roku 1989 to predstavovalo okolo 130 miliónov ton a mali sme 69-tisíc zamestnancov. Dnes sú výkony na úrovni 53 až 54 miliónov ton a zamestnávame 45-tisíc pracovníkov. Predovšetkým sa zaoberáme problémom produktivity práce. Samozrejme, že znižujeme aj počty pracovníkov v administratíve, aby som bol presnejší, ŽSR má 29 418 prevádzkových pracovníkov, teda robotnícke a prevádzkové profesie a zahŕňame sem aj výpravcov a 8581 úradníkov. Pomer sa vyrovná s ostatnými okolitými železničnými správami. No musím povedať aj to, že nepostupujeme v znižovaní zamestnanosti v administratíve tak radikálne, ako sa znižujú výkony.

Košice

Medzi železničiarov z košického regiónu prišiel generálny riaditeľ ŽSR Ing. Andrej Egyed. Vo svojom úvodnom slove analyzoval doterajší vývoj ŽSR a hlavné príčiny, ktoré priviedli podnik na pokraj finančnej priepasti a vyvolali akútnu potrebu jeho transformácie a reštrukturalizácie. Zdôraznil, že nepriaznivý vývoj od roku 1993 poznamenala predovšetkým zmluva o výkonoch osobnej dopravy vo verejnom záujme, ktorá nebola ani jeden rok vecne a finančne naplnená, a prakticky nikdy ani nedošlo k jej uzatvoreniu medzi ŽSR a štátom. A tak ŽSR, aby mohli financovať prevádzku, začali žiť na dlh, ktorý dnes predstavuje už 40 mld. Sk. Generálny riaditeľ pripomenul, že už v roku 1993 bola v podstate pripravená transformácia podniku na akciovú spoločnosť so štátnou účasťou a keby sa ju vtedy podarilo realizovať, ďalší vývoj na ŽSR by nepochybne smeroval iným smerom, než sme svedkami v súčasnosti. Vôbec nám to neprospelo, - hodnotil dôsledky tejto skutočnosti Ing. Andrej Egyed. - Hoci sme v uvedenom období boli pred českými, maďarskými a poľskými železnicami a boli sme na rovnakej štartovacej čiare s rakúskymi železnicami, nepodarilo sa nám z toho nič vyťažiť, ba naopak, dostali sme sa do stavu, v akom sme. Ak sme chceli ísť ďalej a vyhnúť sa bankrotu, museli sme vypracovať projekt transformácie, ktorý by vyriešil zásadným spôsobom všetky problémy. Projekt rieši oddlženie železníc a počíta s ich rozdelením na správcu dopravnej cesty a na obchodnú Železničnú spoločnosť. Tento spôsob by mal v budúcnosti zaručiť adekvátny vzťah štátu k dopravnej ceste, jeho zodpovednosť za jej rozvoj a vďaka transparentnosti pri úhrade výkonov za osobnú dopravu by mal zabrániť aj krížovému financovaniu, zhrnul základné ciele zvoleného transformačného postupu Ing. Andrej Egyed.

Čierna nad Tisou

V Čiernej nad Tisou sa na pracovnom aktíve za vedenie GR ŽSR zúčastnil zástupca generálneho riaditeľa a námestník pre technický rozvoj Ing. Ladislav Saxa a námestník generálneho riaditeľa pre ľudské zdroje Miroslav Janáček. Z otázok, ktoré sa dotýkali predovšetkým tunajšieho regiónu sme vybrali dve.

Aký osud čaká Závod služieb železníc konkrétne tu v Čiernej nad Tisou?

Ing. L. Saxa: - Závod služieb železníc má pre ŽSR, a teda aj v Čiernej nad Tisou, svoje opodstatnenie. Musím však podčiarknuť, že každá organizačná jednotka, ktorá chce zostať a zmysluplne existovať, sa musí správať podnikateľsky a musí vedieť na seba zarobiť. Váš závod má všetky predpoklady, aby podnikal, bol rentabilný, a teda mal svoje miesto v nových štruktúrach železnice. Záleží aj na ňom, ako sa v novej situácii bude vedieť obracať.

Koľaje a ďalšie zariadenia v Čiernej nad Tisou sú značne opotrebované. Málo sa do nich investuje. Bude to tak aj v novej Železničnej spoločnosti?

Ing. L. Saxa: - Traťováci nebudú v novej ŽS, a. s., ale budú v nových ŽSR. V Čiernej nad Tisou sa však skutočne dvadsať rokov dokopy nič nerobilo. Veríme, že sa začne aj tu investovať. V tomto roku začíname robiť nový most cez Bodrog. Bude stáť asi 400 mil. Sk. Do nového GVD musia byť dokončené koľaje na Červenom Dvore a začíname rekonštrukciu v Čiernej nad Tisou. Keď bude hotový most, musíme pristúpiť k obnove trate medzi Čiernou nad Tisou a Slovenským Novým Mestom. Širokorozchodná trať bola nedávno celá obnovená.

Prešov

Do Prešova prišli na aktív so zamestnancami námestník Generálneho riaditeľstva ŽSR pre prevádzku Ing. Ladislav Dimun a námestník pre obchod a marketing Ing. Pavol Kužma. Okrem otázok k samotnej transformácii zaujímali železničiarov aktuálne problémy v nákladnej preprave. Jeden z diskutujúcich vyslovil pri tejto téme názor, že špedičné firmy parazitujú na železnici.

Ing. P. Kužma: - Je síce pravda, že tieto spoločnosti profitujú z prepráv na železnici, ale len preto, že dokážu pre zákazníka vytvoriť lepšie podmienky. Nemôžeme sa brániť ich činnosti, pretože špedičné firmy pracujú všade v Európe. Účastníci aktívu zdôrazňovali, že u nás je drahá nákladná preprava a je nerentabilná, a že sa skôr hľadajú dôvody, aby tovary nemuseli nakladať a nie naopak. Za minulý rok ŽSR prepravili - ak sa zarátajú aj prepravy VSŽ, 55 miliónov ton tovarov a dostali sa tak na úroveň rokov 1997 - 1998. V nákladnej preprave každý rok zvyšujeme ceny. Zvyšujeme ich hlavne preto, že sa zvyšujú náklady. Touto cestou sa už však nedá ísť ďalej, lebo o chvíľu bude preprava po železnici taká drahá, že naši zákazníci začnú tovar nakladať na kamióny. Ak to pôjde takto ďalej, budeme prepravovať už len rudu a uhlie.

Prítomní železničiari kvitovali myšlienku, že transformovaná železnica má prosperovať, chceli však vedieť čo to bude konkrétne znamenať pre zamestnancov. Stanovisko vedenia ŽSR bolo jednoznačné. Transformácia sa nerobí preto, aby sa pokračovalo v starých koľajach. „Chceme prosperitu pre obidve spoločnosti, ktoré vzniknú. Akciová spoločnosť by mala vykazovať zisk. Samozrejme, že keď bude prosperovať, bude sa dariť aj druhej spoločnosti, ktorá bude správcom infraštruktúry.“ Tak znel pozitívny záver zo stretnutia vrcholového manažmentu ŽSR so zamestnancami v