Osobitné druhy pozemkov

Majetok štátu n Vlastníctvo neidentifikovaných vlastníkov

Osobitný právny režim sa viaže na pozemky:

ktoré sú majetkom štátu a

ktoré užíva družstvo.

Vlastníctvo štátu

Podnikatelia získavajú pozemky od štátu formou nájmu alebo priamo privatizáciou - kúpou. Je potrebné zdôrazniť, že SR voči poľnohospodárskej pôde a lesným pozemkom uplatňuje pravidlo, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sa nebudú privatizovať, okrem výnimočných prípadov. Rozlišujú sa pozemky v intraviláne, pozemky stavebné a zastavané (v takýchto prípadoch je ochota previesť vlastníctvo stavby spolu so súvisiacim stavebným pozemkom). Avšak poľnohospodárske a lesné pozemky zo zákona prešli na samostatné právne subjekty, a to na Slovenský poľnohospodársky pôdny fond (a to všetka poľnohospodárska pôda v majetku štátu) a na Štátne lesy.

Slovenský pozemkový fond má vymedzené pravidlá o nakladaní so štátnou pôdou v osobitnom uznesení vlády (uverejnené vo Vestníku MP SR v januári 1997). Fond nehospodári na týchto pozemkoch, ale ich odovzdáva nájomnou zmluvou do užívania (najmä už pri privatizácii samotného poľnohospodárskeho podniku). Úlohou fondu je oprávnenie prenajímať tieto pozemky na účely poľnohospodárstva a lesníctva, môže však vo výnimočných prípadoch tieto pozemky odpredať, a to z dôvodu:

zabezpečenia prístupu na pozemky iných vlastníkov,

vyrovnanie podielového spoluvlastníctva,

lepšieho hospodárskeho využitia nehnuteľností iných vlastníkov susedných pozemkov,

vytvárania väčších pozemkových celkov,

usporiadania vlastníctva k pozemkom v zastavaných areáloch poľnohospodárskych či lesných podnikov.

V súčasnosti najväčšie problémy pre skompletizovanie podnikania vzhľadom na pozemky spôsobuje proces usporadúvania vlastníctva nezistených alebo neidentifikovaných vlastníkov. Takúto pôdu dostal do správy Slovenský pozemkový fond, aby zabezpečil jej využitie, a to formou nájmu s tým, že nájomné od užívateľov preberá fond. Takýto režim sa uplatnil od roku 1991 pre celé Československo a určila sa lehota do roku 2000, dokedy mal každý domnelý vlastník povinnosť si vlastnícke právo doložiť dokladmi v evidencii nehnuteľností. Nový zákon však vyhovel požiadavkám vlastníkov a predĺžil rezervovanie tohto vlastníckeho práva o ďalších päť rokov - do roku 2005. Do roku 2005 sa umožňuje každému vlastníkovi pozemkov, aby si svoje vlastníctvo usporiadal, aby sa obrátil na katastrálny úrad a vyžiadal si doklad o zapísanom stave v evidencii a podľa toho sa

S týmto procesom je spojená aj povinnosť Slovenského pozemkového fondu, aby každému preukázateľnému vlastníkovi (najmä v súvislosti s reštitúciou) aj skutočne jeho pozemok vydal. Táto povinnosť na fonde bude trvať ešte 5 rokov. Pozemky bývalých štátnych majetkov prevzali do nájmu spravidla tí, ktorí privatizovali hospodárstvo ako celok a v iných prípadoch je táto pôda v užívaní toho, kto ju užíval pred procesom privatizácie, teda sú to ako užívatelia najmä poľnohospodárske družstvá. Tieto za pozemky nezistených vlastníkov platia nájomné fondu. Treba povedať, že už je veľa pozemkov, ktoré nemajú užívateľov, pretože poľnohospodárstvo ako forma podnikania je vo veľmi ťažkej ekonomickej situácii.

Pôda obce

Za týchto okolností sa v parlamente objavil návrh, aby pôdu neidentifikovateľných vlastníkov prevzali si na starosť obce (pôdu v rámci svojho katastrálneho obvodu). Dôvodí sa, že miestni funkcionári lepšie zabezpečia hospodárenie na tejto pôde. Mala by to byť obec, ktorá uzavrie nové nájmy s užívateľmi pôdy neidentifikovateľných vlastníkov.

Z tohto hľadiska predovšetkým vôbec nevieme , ktoré pozemky patria neidentifikovateľným vlastníkom. Môže sa stať, že prakticky denne sa vyskytne ďalší neznámy majiteľ a začne konať o vrátenie svojho pozemku. Potom sa mu bude musieť jeho pozemok vydať, a to pri reštitúcii často z tej pôdy, ktorú vlastní štát. Ak by sa odovzdala táto pôda obci, obec nemá možnosť poskytnúť náhradné pozemky.

Spor je iba o pozemky neidentifikovateľných vlastníkov, nie o pôdu, ktorá je majetkom štátu, a tým menej o pôdu lesnú. Otázka by mohla byť, či neodovzdať všetku pôdu Slovenského pozemkového fondu, a to aj štátnu lesnú pôdu do rúk obcí.

Zároveň však obec sa nemôže stať vlastníkom pôdy, ktorá má majiteľov, hoci nezistených, ale vždy majiteľov, pretože u nás každá parcela má svojho konkrétneho vlastníka a niet pôdy bez právneho vlastníka. Ak by pôdu dostala do vlastníctva obec, musela by dostať právo s ňou disponovať, teda ju predávať a podobne. Platí však, že štátnu pôdu nechceme privatizovať. Obec má iné úlohy a funkcie v zmysle zákona o obecnom zriadení než sa starať o poľnohospodársku výrobu.

Preto sa v návrhu zmien doterajšieho stavu požaduje, aby sa pôda odovzdala obci len do správy alebo „aby sa vypožičala“. Predovšetkým ústava určuje, že obec môže mať správu iba toho majetku, ktorý sama vlastní, teda nie štátnu pôdu. Za účelom dosiahnutia zmeny by bolo treba zmeniť ustanovenia ústavy. A o to ide.

Faktom je, že doterajšiu správu vykonáva tak pre pozemky štátne, ako aj neidentifikovateľných vlastníkov Slovenský pozemkový fond. A robí to dobre, hoci už aj s ťažkosťami nájsť užívateľov, nájomcov, najmä pri pozemkoch zlej bonity. Výťažok z nájmu sa používa napr. na účely fondu pre rozvoj poľnohospodárstva. Argumentuje sa tiež, že niektoré obce by získali bezdôvodne od štátu nebývalé vysoké výhody.

Takto prichádzame pri problematike pozemkových vzťahov k závažnej otázke osudu pôdy, ktorá je v rukách štátu, resp. Slovenského pozemkového fondu.

Dlhodobý nájom

Z uvedeného vyplýva, že v prvom rade treba zabezpečiť užívanie tejto všetkej pôdy hospodármi, ktorí ju preberú na základe dlhodobých nájmov. Nemáme dostatočne upravené tieto tzv. farmárske nájmy, ktoré by trvali aj 20 - 25 rokov a zaručili by agropodnikateľovi trvalú ochranu jeho nájmu a výšky nájomného.

A môžeme navrhnúť ďalšie riešenie: ak agropodnikateľ - nájomca statočne plní nájomnú zmluvu, dobre hospodári, potom po určitom čase, po 5-7 rokoch mu pôdu jednoducho za lacné peniaze a na splátky možno odpredať. Ide totiž o to, že v poľnohospodárstve takýto nájomca platí za pôdu nielen nájomné, ale aj pozemkovú daň, a to je dvojité zaťaženie a zbytočné. Veľká časť pozemkov, ktoré nemajú vlastníkov, bola prevedená na štát pozemkovými reformami (Po roku 1920 to bol Prídelový zákon a po druhej svetovej vojne po konfiškáciách to bol zákon o urýchlenom prideľovaní, ktorý sa však nerealizoval, pretože prišlo zakladanie JRD a nikto sa o voľné pozemky už nezaujímal.). Takže účelom týchto pozemkov bolo, aby sa pridelili výkonným roľníkom, a preto bude správne, ak sa konečne dostanú do vlastníctva agropodnikateľov.