Taliansku bojkot Európkej únie vôbec nehrozí

Presadí Silvio Berlusconi nové tváre a osobnosti do politiky?

Priazeň USA, opatrnosť Európy a začiatočná nedôvera doma. Aj tak by sa dali charakterizovať prvé dni povolebného víťazného opojenia Silvia Berlusconiho. „Železná dáma“ pravicového tábora Margaret Thatcherová vyjadrila svoju priazeň lídrovi Domu slobody už pred voľbami. Na rozdiel od nej politicky aktívny George W. Bush si pre istotu počkal na potvrdenie Berlusconiho víťazstva a až potom mu osobne telefonicky zagratuloval. Pre konzervatívcov typu Thatcherovej a Busha je politické presmerovanie Talianska smerom doprava v prevažne ľavicovo zafarbenej západnej Európe (najmä silné štáty: Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko) príjemným prekvapením. Berlusconi je typ lídra, ktorý vyznáva hodnoty veľkého kapitálu a nezamilováva sa každú chvíľku do sociálnej rétoriky. Okrem toho práve on a počet mandátov jeho politickej formácie v parlamente sú zárukou stability, ktorá posilní tok finančných zdrojov do

Európa je už menej srdečná. Väčšina lídrov EÚ privítala Berlusconiho víťazstvo, uznáva jeho vládu za legitímnu a dúfajú, že Taliansko nezľaví zo svojho „europotvorného“ tempa. Podľa francúzskeho šéfa diplomacie Huberta Védrina vládne kroky Berlusconiho tímu budú sledované s ostražitosťou. Zatiaľ iba Zelení z Európskeho parlamentu, ako jediná politická frakcia nahlas vyjadrili pochybnosti o tom, či nová vláda z Ríma bude dostatočne proeurópska. Dobrým znakom pre budúceho premiéra už pri štarte je fakt, že Európska komisia nebude vyvíjať žiadne bojkotové iniciatívy kvôli Berlusconiho spojencom z Ligy severu a Národnej aliancie, ako to bolo v prípade Haidera v Rakúsku. Napokon voči Taliansku by si to Európa len ťažko dovoľovala. Prípadný politický bojkot by prudkých Talianov iba zbytočne popudil a vlna europesimizmu na západe Európy by nevídane stučnela. Okrem toho nemožno zabudnúť, že Taliansko má šiestu najrozvinutejšiu ekonomiku na svete a bojkot Ríma zo strany Bruselu by popretŕhal alebo ohrozil už existujúce ekonomické väzby, čo by sa premietlo do obrovských strát na oboch stranách.

Ani Berlusconi nie je doma prorokom. Voličom sľuboval a stále sľubuje zmenu. Jeho návrat do politiky má byť v znamení nových tvárí. A nie hocijakých. Čo meno, to osobnosť. Ibaže práve tu narazil na prekážky. Lákadlom pre voličov bolo meno Luca Cordera di Montezemolo (53). Šéfovi stajne Ferrari líder pravice chystal rezort športu alebo zahraničného obchodu. V stredu však Montezemolo, podobne ako Berlusconi symbol podnikateľského úspechu, ponuku designovaného premiéra odmietol. Zostáva verný športovým a obchodným úspechom automobilovej stajne červenej farby. Sklamaním pre Berlusconiho musela byť aj negatívna odpoveď Renata Ruggiera (71). Taliansky diplomat, ktorý sa vo svete preslávil ako generálny tajomník Svetovej obchodnej organizácie (WTO), nechce Berlusconimu ministrovať. Podobne ako Mario Monti (58), ktorý na poste európskeho komisára pre konkurenciu a súťaženie reprezentuje taliansku trikolóru v EÚ. Medzinárodne uznávaný Monti uprednostnil európske záležitosti. V Berlusconiho „tábore“ potenciálnych členov vlády sa ocitla aj Letizia Morattiová, bývalá generálna riaditeľka talianskej verejnoprávnej televízie RAI. Tá sa zatiaľ o ministrovaní nevyjadrila. Už len tieto mená naznačujú, že budúci šéf rímskej vlády svoju úlohu vrcholného manažéra krajiny poňal viac ako seriózne a budúcej administratíve, ktorá by mala vydržať celých päť rokov mandátu, chce dať patričný lesk. Trojité však ešte neznamená deficit osobností. Je na lídrovi Forza Italia, koho ešte pozve do vlády a ako sa vyrovná s menšinovými partnermi, napríklad z Ligy severu. Umberto Bossi chce aspoň ministerstvo vnútra, tento post by však chcel aj Kresťanskodemokratický stred, ktorému zatiaľ pripisujú rezort zahraničných vecí. Úloha pre Berlusconiho o to ťažšia, že nová vláda bude mať už len 12 ministrov namiesto doterajších 24. A preto sformovanie kabinetu nebude také ľahké. Najmä, keď jeho budúci šéf musí konať rýchlo, aby nová vláda stihla na úrovni pripraviť júlový summit najvyspelejších štátov sveta a Ruska (G8) v Janove.

Lesk je však záležitosť imidžová. Čosi abstraktné. Voličov, ktorých žiadna vláda nemôže ignorovať, bude viac zaujímať konkrétno. Totiž ako naložia noví vladári s ich sľubmi. Talianski biskupi zareagovali medzi prvými a žiadajú Berlusconiho o zrušenie zákona povoľujúceho potraty. Pred voľbami im sľuboval vyjsť v ústrety. Priemyselné kruhy zasa volajú po naplnení jeho sľubov o znížení daňového zaťaženia, reforme dôchodkového systému a trhu práce, južania očakávajú rozvoj infraštruktúry zabezpečujúci prácu v ich regiónoch a jeho spojenci z extrémnej pravice sa pýtajú, ako naloží s nelegálnou imigráciou. Vízia plných rúk práce. A nevyhnutných kompromisov. Pristúpi na ne silný muž Berlusconi?

Iaromír Novák