Pokračovanie prímeria

Prevezme NATO kontrolu nad nepokojným pohraničím?

Skopje/Tirana (TASR) - Macedónsky prezident Boris Trajkovski včera popoludní vyhlásil, že v ozbrojenom konflikte s povstalcami z radov etnických Albáncov budú jednotky vládnej armády naďalej zdržanlivé. V oficiálnom vyhlásení Trajkovski zdôraznil, že existujúce prímerie prináša pozitívne výsledky, keďže v posledných hodinách sa počet albánskych civilistov, ochotných opustiť svoje príbytky v ohrozenej oblasti, rapídne zvýšil. Včera na poludnie sa skončilo ultimátum, aby albánski povstalci zložili zbrane alebo opustili krajinu. Predĺžením prímeria však Skopje v žiadnom prípade nemieni urobiť militantným Albáncom teritoriálne ústupky. Prezident Trajkovski v stredu posledný raz apeloval na vystrašených albánskych civilistov, aby opustili svoje príbytky a akceptovali pomoc macedónskych úradov, kontrolovaných medzinárodnými pozorovateľmi.

Hovorca vlády Antonio Milososki však potvrdil, že Skopje zatiaľ nestanovilo dátum obnovenia vojenských operácií proti militantným separatistom. Podľa neho tým politické vedenie Macedónska demonštruje svoju jednoznačnú vôľu po mierovom vyriešení interetnického konfliktu.

Dediny Opaje a Nikustac opustilo v priebehu uplynulých hodín približne 740 civilistov, teda asi trojnásobok počtu, ktorý sa pracovníkom Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) z ohrozenej oblasti podarilo presťahovať za posledné dva týždne. Podľa macedónskej vlády by albánski povstalci dedinčanov chceli použiť ako živý štít pri bojoch s vládnymi vojakmi.

V oblasti na západ od mesta Kumanovo, ktorou prechádza diaľnica spájajúca Atény s Belehradom, síce novinári v dnešných predpoludňajších hodinách zaznamenali zvýšenú prítomnosť policajtov a vojakov kontrolujúcich dopravu, ale podľa nich nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tu macedónska armáda pripravovala na rozsiahlejšiu vojenskú operáciu proti stanovištiam militantných Albáncov.

Generálny tajomník NATO George Robertson včera v Tirane vyhlásil, že členské krajiny aliancie poskytnú macedónskej vláde vojenskú pomoc v boji proti albánskym „extrémistom,“ ktorých prirovnal k bývalému juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi a irackému lídrovi Saddámovi Husajnovi. Na tlačovej konferencii po stretnutí s albánskym premiérom Ilirom Metom Robertson požiadal, aby „zločinecké skupiny“ skončili svoje akcie, nezaťahovali do konfliktu civilistov a nepoužívali ich ako ľudské štíty - tak ako to počas vojny v Perzskom zálive robil Husajn a neskôr v Juhoslávii aj Miloševič. Robertson vyhlásil, že jednotky aliancie budú „agresívne čistiť“ hranice medzi Macedónskom a Kosovom a dodal, že NATO uvažuje o prevzatí kontroly nad hranicami medzi Albánskom a Macedónskom.