|
|||||||||||||||||
Piatok 18.Mája 2001 |
Strategické vojny PentagónuPacifická oblasť - hlavné potenciálne ohnisko napätia Je to ako v počítačovej hre na nižších leveloch. Najjednoduchšie je odrovnávať útočiace príšery z bezpečnej vzdialenosti, mimo dosahu ich zbraní. Možno nezískate až tak veľa bodov ako v riskantnej priamej konfrontácii, ale ušetríte životy. Podobne uvažujú aj stratégovia v Pentagóne, súdiac aspoň podľa zverejnených útržkov tajnej správy o novej americkej obrannej stratégii, ktorú pripravuje minister obrany Donald H. Rumsfeld s cieľom transformovať armádu USA a prispôsobiť ju podmienkam po skončení studenej vojny. Správa považuje Pacifik za najdôležitejší región pre vojenských plánovačov a vyzýva na rozvoj nových zbraní s ďalekým dosahom, uvádza The New York Times. Stratégov Pentagónu znepokojuje rozvoj čínskej armády (a armád ďalších potenciálnych nepriateľov), konkrétne zbraní s dlhším doletom, ako sú rakety zem-zem, ale aj vývoj chemických a biologických zbraní. Vo svetle tejto skutočnosti sa americké vojenské základne a lietadlové lode na Ďalekom východe stávajú potenciálne omnoho zraniteľnejšie. Podľa stratégov Pentagónu protiraketová obrana nebezpečenstvá úplne neodstráni a za správne riešenie označujú - stiahnuť sa do bezpečnej vzdialenosti alebo lepšie povedané pripraviť sa na vedenie eventuálnej vojny z mimo dosahu čínskych rakiet. Vyžiada si to, samozrejme, vývoj nových zbraní ako vojenských lietadiel s raketami dlhého doletu, nové presne riadené zbrane s dlhým doletom, nákup tankovacích lietadiel, ale napríklad aj ponoriek. A potom aj nové riešenia v logistike. Netreba byť veľkým odborníkom, aby človek pochopil, že projekcie eventuálnej vojny v Pacifiku sú z finančného hľadiska dosť náročné. A ak aj v konečnom dôsledku nezachránia životy, určite budú závažnými argumentmi pri snahe zvýšiť rozpočet Pentagónu. Pritom z radov samej armády USA prichádzajú pochybovačné hlasy o navrhovanej stratégii. Podľa admirála Dennisa C. Blaira, šéfa amerického pacifického veliteľstva, schopnosť Číny ohroziť vojenské základne USA v žiadnom prípade nie je až taká veľká, ako sa uvádza v správe. Nestačí vyvinúť zbrane s dlhším doletom, chce to aj spoľahlivé komunikačné, navádzacie a zameriavacie systémy, tvrdí. Blair dodáva, že znižovanie významu vojenských základní by mohlo mať nežiaduce politické účinky v spojeneckých krajinách - v Japonsku a Kórejskej republike. Pritom by systém bezpečnosti v Pacifiku mal byť založený práve na spolupráci medzi armádami regiónu a USA. Rastislav Boldocký |
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |