Družstvá ponúknu úvery

Na Slovensku sa v poslednom čase čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po obnovení tradície úverových a sporiteľských družstiev. Činnosť týchto družstiev by mala, podobne ako za čias S. Jurkoviča, zakladateľa Gazdovského spolku (1845), spočívať v poskytovaní finančných služieb najmä pre malých sporiteľov, členov týchto sporiteľských družstiev. Úverové a sporiteľské družstvo by na rozdiel od bánk nemohlo používať cudzie peňažné prostriedky, hospodáriť by mohlo jedine s vkladmi svojich členov. Sústredené peňažné prostriedky by potom družstvo použilo na poskytovanie úverov svojim členom. Išlo by najmä o krátkodobé spotrebiteľské úvery, ktoré banky poskytujú väčšinou len veľmi nerady. Navyše takéto úvery by mali v porovnaní s klasickými spotrebiteľskými úvermi, ktoré poskytujú banky, výhodnejšie úrokové sadzby.

Úverové družstvá, neziskové právnické osoby, fungujú v mnohých štátoch sveta, u nás sú známe najmä prípady z ČR, kde prijatie zákona o úverových družstvách umožnilo v roku 1996 vznik tzv. kampeličiek. Ich pomenovanie sa traduje od konca 19. storočia, keď prvé ľudové peňažné inštitúcie v českých a moravských krajoch založil Dr. Cyril Kampelík. Dobré skúsenosti s fungovaním týchto malých peňažných ústavov v minulom storočí boli jedným z podnetov na prijatie zákona upravujúceho ich pôsobenie v novodobej spoločnosti. Žiaľ, českí zákonodarcovia „zabudli“ pri formovaní novej úpravy úverového družstevníctva na niekoľko detailov. Existujúce diery v zákone, samozrejme, využila značná časť „podnikavých“ majiteľov vzniknutých kampeličiek.

Treba odlíšiť serióznych

Od 15. januára 1996, keď bola založená prvá kampelička sa ich počet ustavične zvyšoval. Nekomplikovaný a lacný spôsob založenia takéhoto malého peňažného ústavu, záložne, minimálny celkový vklad úverového družstva je len 100 tis. Kč (na porovnanie základné imanie banky musí v ČR, podobne ako u nás, dosiahnuť minimálne 500 mil. korún), viedol k vzniku stoviek kampeličiek.

Ďalšia budúcnosť českých kampeličiek je však dnes neistá. Na scéne sa objavujú stále nové a nové škandály, čo sa týka vytunelovaných kampeličiek, ktoré naštrbujú povesť ostatných malých sporiteľských družstiev. Do konca novembra zasiahol český Úrad pre dohľad nad družstevnými záložňami proti 19 kampeličkám. Súhrnný objem vkladov od približne 105 000 členov týchto skrachovaných kampeličiek dosahoval ku koncu novembra 9,5 mld. Kč. Na celkovom objeme vkladov v družstevných záložniach sa skrachované kampeličky pritom podieľali asi 92 percentami.

Odklon od cieľa

Mnohé kampeličky sa odklonili od svojho poslania poskytovať lacné úvery svojim členom a pritom dodržať pravidlá opatrného hospodárenia. Naopak, mnohé sa púšťali do riskantných a neštandardných obchodov, ktoré zákonite viedli k finančným stratám. Niektoré dokonca poskytovali úvery aj právnickým osobám, čo je v rozpore so zákonom. Zákon totiž dovoľuje družstevným záložniam požičiavať nazhromaždené peňažné prostriedky jedine svojim členom, fyzickým osobám, a to až do výšky 65 % zo sumy všetkých vkladov alebo ukladať peniaze do bánk, prípadne do štátnych cenných papierov. Žiadne iné finančné operácie nie sú dovolené.

Hoci sú vklady členov družstva poistené a podľa zákona musia české družstevné záložne odvádzať do Fondu pre poistenie vkladov ročne 0,3 % z poistenej sumy, zostalo bremeno odškodnenia poistených klientov kampeličiek viac-menej na pleciach českej vlády. Fond pre poistenie vkladov totiž nedisponuje dostatočnou sumou peňazí, takže vyplatiť poškodeným 80 percent z ich vkladu, maximálne však do výšky 100 000 Kč, ako to pri likvidácii záložne deklaruje zákon, bude viac ako problematické. Koncom novembra preto parlament schválil návrh novely zákona o vydaní štátnych dlhopisov vo výške 6 mld. Kč. Splatnosť týchto dlhopisov by mala byť 20 rokov. Takto získané peňažné prostriedky poskytne vláda vo forme pôžičky pre Zaisťovací fond družstevných záložní, ktorý tak bude môcť od začiatku budúceho roka vyplácať poškodeným klientom peňažné náhrady, a to až do zákonom stanovenej výšky.

Kto je vinný

Kto je zodpovedný za súčasný kritický stav? Časť viny patrí aj českej vláde. O tom, že zákon je zlý, sa vie už od roku 1996. Už kanadskí experti, ktorí analyzovali družstevné bankovníctvo, upozorňovali na jeho nedostatky. Proti zákonu v júni 1999 vystúpili aj policajné zložky. Vo svojom vyhlásení Polícia ČR varovala, že ukladanie peňazí v družstevných záložniach je pre ľudí veľmi riskantné až stratové. Podľa zistení polície sa totiž režijné náklady uhrádzali z novozískaných vkladov, a nie zo zisku. Česká vláda však dlho všetky varovania nebrala na vedomie. Až v apríli tohto roku sprísnila Poslanecká snemovňa zákon o „kampeličkách“. Novela zákona obmedzila dovtedy ľubovoľné manipulovanie s peniazmi členov úverových družstiev. Navyše, do osemnástich mesiacov sa všetky kampeličky musia zbaviť dcérskych spoločností, do ktorých niektoré prevádzali stovky miliónov korún, ktoré sa strácali pri riskantných investíciách.

Prví v roku 2002?

Príklad našich českých susedov by mal byť pre nás dostatočným poučením. Myšlienka úverových družstiev je vo svojej podstate dobrá, netreba však zabudnúť na zrozumiteľnú a prepracovanú legislatívu a zároveň účinnú kontrolu. Podľa predstaviteľov Družstevnej únie SR združujúcej jednotlivé zväzy spotrebných, bytových, výrobných a poľnohospodárskych družstiev je prijatie zákona o úverových a sporiteľných družstvách na Slovensku viac ako potrebné, a preto únia so svojím návrhom zákona nedávno oslovila slovenskú vládu. Predstavitelia únie zdôrazňujú najmä skutočnosť, že tento druh družstiev sa vo svete osvedčil predovšetkým v poľnohospodárstve medzi roľníkmi.

Vznik prvých drobných finančných subjektov, v prípade, že rokovania medzi vládou a úniou dopadnú úspešne, by sme mohli očakávať po roku 2002.

Ivana Sedliaková