Prioritou ceny a rast produkcie

Na krytie rozdielov ceny obilia 400 miliónov korún

Väzby cien poľnohospodárskych výrobkov a mimocenovej úhrady nákladov na proces integrácie slovenského agrosektora do európskych štruktúr sa stávajú čoraz zreteľnejšie. Odborníci upozorňujú, že táto problematika môže ovplyvniť tempo integračných procesov, pričom z hľadiska agropodnikateľov sa stáva kľúčovou už v súčasnosti. Otázkou zostáva, či Európska únia bude naďalej trvať na prechodných obdobiach, v ktorých by podnikatelia na pôde v novovstupujúcich krajinách nemali dostávať rovnaké priame platby ako doterajší členovia. Cenové relácie väčšiny poľnohospodárskych komodít sú u nás nižšie ako v okolitých krajinách. Za príklad môže poslúžiť pšenica, kde v predchádzajúcom roku slovenský priemer nezaostal len za krajinami EÚ, ale aj V4. Zatiaľ čo u nás priemerná cena za jej tonu dosiahla 4106 Sk, v Česku to bolo v prepočte na slovenskú menu 4303 Sk, v Maďarsku 5246 Sk a v Poľsku až 6679 Sk. Pokiaľ ide o západnú Európu, v roku 2000 bola pšenica najlacnejšia v Anglicku (4858 Sk/t) a najdrahšia v Taliansku, kde sa za tonu platilo v priemere 7556 Sk. Medziročne sa tam cenový priemer zvýšil o 10,5 %, pričom v SR to bolo len o 4,7 %. Pri pšenici sa od roku 1997 sústavne znižujú priemerné hektárové úrody. Zo solídnych 4,96 t/ha pred štyrmi rokmi klesli až na vlaňajších 3,4 t/ha, čo ovplyvňuje náklady na jednotku produkcie. Odborníci prepočítali, že minuloročné vlastné náklady na tonu hlavného výrobku dosiahli až 4658 Sk a medziročne sa zvýšili takmer o 32 %. Predchádzajúci rok však predstavoval v dôsledku mimoriadneho sucha anomáliu, s ktorou sa v dlhodobom rade nedá počítať. V tomto i nasledujúcom roku sa odhady vlastných nákladov na tonu pšenice pohybujú okolo úrovne 3720 až 3740 Sk za predpokladu, že do nich výraznejšie nezasiahnu dodávatelia hnojív, osív a prostriedkov chemickej ochrany rastlín.

Ministerstvo pôdohospodárstva požiadalo uvoľniť vlani nevyčerpaných 745 mil. Sk pre domáci agrosektor. Prostriedky chce využiť najmä na pokrytie nákupov chýbajúcich kŕmnych zrnín zo zahraničia. Ide pritom o peniaze pochádzajúce z vlani odsúhlaseného širšieho balíčka mimoriadnych výpomocí pre domácu poľnovýrobu na zvládnutie problémov so suchom, ktoré poľnohospodári nestihli využiť. Rezort upozorňoval, že bez týchto financií sa výrazne zvýšia náklady chovateľov hospodárskych zvierat nakupujúcich toto obilie a ohrozené by mohlo byť fungovanie živočíšnej výroby. Vláda poskytla agrosektoru 400 mil. Sk z uvedenej čiastky na krytie cenových rozdielov pri nákupe obilia a zvyšok ide do štátneho rozpočtu, pričom časť z týchto prostriedkov sa využije na zlepšenie práce súdnictva. Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš je s takýmto riešením v podstate spokojný. Nemožno totiž pripustiť, aby sa do nákladov živočíšnej produkcie v stave, keď sa ako-tak podarilo zastaviť zníženie počtov hospodárskych zvierat, premietli vysoké ceny kŕmnych zrnín. To by malo negatívne následky aj na ceny potravín.

Predstavitelia poľnohospodárskej samosprávy za veľmi dôležitú považujú práve ekonomiku v chovoch hovädzieho dobytka, prekonávajúcich odbytovú krízu. Je nesporné, že od nej bude závisieť, či táto činnosť neupadne natoľko, že to vážne naruší doterajšie štruktúry živočíšnej výroby. Podľa respondentského súboru Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva dosiahli pred dvoma rokmi vlastné náklady na 1 kg živej hmotnosti jatočného dobytka 50,10 KSk a vlani 51,50 Sk. Simulatívne výpočty sú však aj v tomto prípade vyššie a za uplynulý rok predstavujú až takmer 57,30 Sk. Úroveň minimálnej ceny je nižšia, na čo poukazovali viacerí chovatelia. Na druhej strane treba poznamenať, že medzi nimi existujú veľké rozdiely, čo celkové priemery dosť rozkolísalo. Nielen pre hovädzí dobytok, ale pre všetky poľnohospodárske komodity platí, že zreálňovanie cien musí ísť ruka v ruke s rastom technologickej disciplíny a so zvyšovaním produkčnej účinnosti. To je cesta, ako urobiť zo Slovenska plnohodnotného člena EÚ aj z hľadiska agrárnej politiky.

Vladimír Turanský