Hospodársky denník
USD48,912 Sk
EUR43,216 Sk
CHF28,204 Sk
CZK1,26 Sk
  Piatok  18.Mája 2001

Takmer harakiri

Neodvážim sa povedať svojmu šéfovi, že mu už nedôverujem. Spochybnil by som tak vlastnú spoločnosť, ktorá mi zabezpečuje chlieb a istotu. Z môjho hľadiska by to bolo takmer harakiri. Ak prestanem dôverovať svojmu partnerovi, priateľovi či dokonca šéfovi, potom je iba jediná cesta - rozchod. To, čo platí v bežnom živote spoločnosti, akosi nie a nie platiť v politike. Absentérstvo v zamestnaní má okamžitý postih, v parlamente je to veľká frajerina. Keď bežný podriadený povie, že stratil dôveru vo svojho šéfa, odmenou mu bude výpoveď. Keď to isté prostredníctvom televíznej obrazovky „zdelí“ minister premiérovi a celému národu, je to politika. Vlastne nie. Politikárčenie. Rozdiel asi taký ako medzi kúpou a kupčením. Stredajší výrok ministra J. Čarnogurského, že prestal dôverovať svojmu premiérovi o pár hodín na to zopakovalo prostredníctvom svojho predsedu P. Hrušovského aj KDH (donedávna premiérove materské hnutie). Slová hodné chlapa. Ibaže... Ako obyčajne, ostalo len pri slovách. V optike kádehákov by po takomto priznaní politické „harakiri“ mal zrejme spáchať premiér. Hoci ten možno ešte svojmu ministrovi spravodlivosti dôveruje. Je to spravodlivé? Ale nechajme hru na slovíčka politikom. Tí sa v tom vyžívajú viac ako v konkrétnych činoch. A akosi popri tom zabúdajú na starú múdrosť, že skôr vrátiš vystrelený šíp ako vyrieknuté slovo. Aj tento prípad, ktorý podľa politických pozorovateľov nie je ničím iným ako pokračovaním seriálu osobnej averzie medzi Čarnogurským (bývalým lídrom) a Dzurindom (bývalým podriadeným) po vymenení ich úloh, mi pripomína Divoký západ, kde sa najskôr strieľalo a až potom rozmýšľalo. U nás politici najskôr hovoria a až potom myslia, ako to celé zaretušovať. Rovná sa to tiež zabitiu. Politickej stability, vládnej koalície a toho zvyšku voličskej dôvery v múdrosť štátnikov.

(bj, jnk)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.