Keď sa povie 1. máj

Úvaha Eleonóry Bujačkovej

Skúste sa zahrať takú jednoduchú hru. Vyberte si nejaký dátum a povedzte bez veľkého premýšľania, čo si pod ním predstavujete, čo pre vás znamená. Tak napríklad 1. máj. Niekomu zíde na um Máj, báseň od Karla Hynka Máchu, pre iného je signálom, že sa začína mesiac lásky. A pre mnohých je Prvý máj sviatkom. Sviatkom práce.

Prečo práve Prvý máj? Prečo nie povedzme 10. máj alebo 30. september? Po odpoveď a vysvetlenie sa musíme vrátiť poriadne ďaleko do histórie. Presne o 115 rokov dozadu, do Spojených štátov roku 1886. Vtedy po celej krajine prebiehali generálne štrajky za slušnú existenciu, za dôstojné postavenie, ktoré organizovala Americká federácia práce. Štátna moc sa rozhodla exemplárne takéto „podujatia“ potrestať a za miesto, kde robotníckemu hnutiu udelila krvavú lekciu, si vybrala Chicago. Správa o krvavom útoku sa čoskoro rozšírila po celej krajine, po celom svete.

Paríž, júl 1889. Koná sa Medzinárodný robotnícky kongres II. internacionály. Kongres rozhodne, že 1. máj sa bude na pamiatku severoamerického štrajku a chicagských mučeníkov sláviť ako Sviatok práce a súčasne sa stane medzinárodným dňom boja za osemhodinový pracovný čas.

Odvtedy sa 1. máje slávili a slávia takmer na celom svete. Niektoré smutné, iné veselé. Všetky však v znamení snáh o lepšiu budúcnosť, o mier, o primeranú prácu a adekvátne ohodnotenie, o slušný život.

Prvý máj - ten súčasný. Rovnako ako pred rokmi ho slávia robotníci, roľníci a pokroková inteligencia po celom svete. Pravda, každý po svojom. Napríklad v Londýne viac ako 10-tisíc demonštrantov protestovalo včera proti kapitalizmu a globalizácii, proti nadnárodným spoločnostiam, ktoré podľa ich názoru vykorisťujú lacnú pracovnú silu. V Nemecku sa na konfrontačných „diskusiách“ stretli ultraľavicové i ultrapravicové sily.

Aj na Slovensku sa „prvomájovalo“. Hoci napríklad Slovenská národná strana kategoricky vyhlásila, že vládne strany, najmä ľavicovo sa tváriace, stratili morálne právo na oslavy 1. mája ako Sviatku práce. Už aj preto, že výsledkom ich viac ako dvojročnej práce tejto vládnej garnitúry je katastrofálna ekonomická a sociálna situácia na Slovensku s 500-tisícovou armádou nezamestnaných.

Áno, dnešná ekonomická realita dala Prvému máju po rokoch takrečeno pôvodnú podobu. Opäť je o práci, o dôstojnom živote. Opäť sa aj prostredníctvom rečníkov na tribúnach ozývali hlasy volajúce po zmene, po riešení alarmujúcej nezamestnanosti, po perspektívach mladých rodín a slušnom štandarde dôchodcov. Už menej sme počuli o osobnej zodpovednosti, o reálnych riešeniach.

Takže vidíte, že keď sa povie 1. máj, znamená to veľa. Mohli by sme, samozrejme, pokračovať, hľadať ďalšie a ďalšie podoby. Nie je to však cieľom tohto stĺpčeka. Snažili sme sa skôr primať vás k zamysleniu nad jedným dátumom. Práve v dnešnej spoločenskej a ekonomickej realite.