Hospodársky denník
USD48,862 Sk
EUR43,46 Sk
CHF28,277 Sk
CZK1,259 Sk
  Streda  2.Mája 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Najdôležitejšie v daňovej sfére?

Do ankety Hd pred 44. zhromaždením Hospodárskeho klubu o prístupoch k daňovej reforme s ministerkou financií SR B. Schmögnerovou prispel aj ďalší z nominovaných na Zlatý biatec 2001 Ing. Richard Frimmel, starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.

Zmena politického systému v novembri 1989 znamenala v praxi zmenu nielen politických vzťahov, ale, samozrejme, aj zmenu ekonomiky v celej šírke. Nový systém priniesol so sebou aj nevyhnutnú potrebu zmeny legislatívy, ktorá sa postupne mala stať základňou pre celkový progres spoločnosti. Hybnou silou každej spoločnosti je fungujúca ekonomika. Jedným z hlavných predpokladov pre dobre fungujúcu a prosperujúcu spoločnosť je mať dobre zabezpečenú ekonomickú základňu - vo všeobecnosti napríklad potrebné suroviny, výrobu, obchod, ale aj nadstavbu - všetky ekonomické, ale aj ostatné vzťahy, ošetrené jednoznačnou legislatívou.

Ak hovoríme o hybnej sile spoločnosti - ekonomike v celej šírke, o jej funkčnosti a fungovaní, o legislatíve a jej dosahoch na spoločnosť, tak ako jeden z hlavných článkov tohto spojenia treba spomenúť daňovú sústavu, ktorá reprezentuje ciele daňovej politiky vlády. Dane totiž zohrávajú v ekonomike každého štátu veľmi významné miesto. Nástrojom každej vlády je

daňová politika,

pričom ciele sú premietané do konkrétnej daňovej sústavy. Zo sledovania týchto procesov od zmeny politického systému v roku 1989 je zrejmé, že nie je jednoduché formulovať ciele daňovej politiky štátu tak, aby sa v maximálnej miere zohľadnili všetky hľadiská. Výsledkom toho sú ustavičné zmeny nielen daňových zákonov, čo v konečnom dôsledku znamená problémy pri ich aplikácii v praxi. Je pravdou, že nemôžeme od našich legislatívcov očakávať, že schválené zákony nebudú dlhodobo menené. Prax skôr ukazuje, že u nás sa zmeny zákonov realizujú často v takom slede, že pri aplikácii niektorého do praxe je zrejmé, že bude bezprostredne nasledovať novela. Stabilita právneho systému je u nás podľa všetkého ešte hudbou ďalekej budúcnosti. A problém? Ten nie je, bohužiaľ, len u legislatívcov, malé nezrovnalosti by sa dali jednoducho odstrániť. Skutočný problém spočíva v meniacich sa prístupoch k daňovej sústave ako celku. Dane sú nástrojom na uskutočňovanie štrukturálnej politiky štátu, plnia aj stimulačnú funkciu, preto je potrebné pri formulovaní jednotlivých druhov daní zohľadňovať všetky skutočnosti. Nie je teda jednoduché formulovať daňové zákony ani pri jasnej daňovej politike. Tento proces prináša často so sebou pre prax požiadavky na ťažko zvládnuteľnú realizáciu, čoho dôsledkom sú

ustavičné zmeny

schválených zákonov. Problém je vypuklejší navyše preto, že jednotlivé vlády menia ciele svojej daňovej politiky, z čoho vyplývajú aj zmeny daňovej sústavy. Jednotlivé druhy daní ako nástroje daňovej politiky treba mať na zreteli hlavne ako základňu pre rozpočet štátu, a teda základnú platformu prosperity štátu. Nie je jednoduché vytvoriť stabilnú, účinnú a spravodlivú daňovú sústavu, ktorá by zároveň zabezpečovala potrebné finančné krytie v štátnom rozpočte. Je to dlhodobý proces hľadania optimálneho riešenia. Navyše treba podotknúť, že nie všetci kompetentní majú rovnaký, či už správny, diskutabilný alebo úplne nesprávny názor. Veď ako možno posudzovať takú skutočnosť, že daň z dedičstva, ktorá tvorila značný prínos do štátneho rozpočtu, je jednoducho úplne zrušená, alebo že sa úplne zmení systém výpočtu dane z nehnuteľností?

Práve daň z nehnuteľností ma ako starostu mestskej časti prednostne zaujíma. Daň z nehnuteľností tvorí

nosnú sumu

príjmovej časti rozpočtu správcov uvedených daní - obcí, miest a mestských častí. Viem, že v súčasnosti sa táto daň ide novelizovať a návrh zákona už je v legislatívnom procese. Cieľom daňovej politiky štátu pri novele zákona o dani z nehnuteľností je umožniť správcom daní z nehnuteľností nárast príjmovej časti obecného rozpočtu. Problémom však je, že v praxi to môže mať v súčasnej ekonomickej situácii a problémoch nielen fyzických, ale aj právnických osôb úplne opačný efekt. Daňové zaťaženie možno znášať tiež iba pokiaľ je únosné. Naša spoločnosť ešte nie je pripravená na to, aby sa v praxi aplikoval zákon na hodnotovom princípe. Argument, že vo svete je to tak, môže byť síce pre nás podnetný, avšak mali by sme mať stále na pamäti, že naše podmienky sú často značne odlišné od ostatných vyspelých ekonomík. Pomery v našej spoločnosti netvoria ešte dostatočnú bázu na to, aby aplikácia zákona o dani z nehnuteľností na hodnotovom princípe bola v praxi viac-menej bezproblémovo realizovateľná. Aj keď nepopieram, že takýto zákon by bol rozhodne objektívnejší ako teraz platný zákon.

Ako vidno, zámerom súčasnej daňovej politiky je zavedenie majetkovej dane - dane z nehnuteľností- na hodnotovom princípe. Znamená to, že základom pre túto daň by bola trhová hodnota majetku. Základným predpokladom na zavedenie uvedenej dane by bol prechod na oceňovanie majetku. To však prináša so sebou aj isté problémy, každú nehnuteľnosť bude potrebné

oceniť znalcom

podľa zákona o oceňovaní nehnuteľností a stanoviť trhovú cenu. Prinesie to problém, kto bude tieto posudky platiť?

1. Ak daňovník, čo urobíme v prípadoch povedzme sociálne odkázaných osôb, ktoré žijú na hranici životného minima v schátranom domčeku?

2. Ak správca dane, bude to rentabilné?

3. Ak bežne daňovník a u sociálne odkázaných osôb správca dane, nebude daň z nehnuteľností stratová v obciach s obyvateľmi v dôchodkovom veku alebo veľkou nezamestnanosťou?

Ľahko sa povie aj to, že kto vlastní nehnuteľnosť, daň platiť musí. Ale prečo aj znalecké posudky, a navyše, ako často ich bude treba predkladať? Každoročne, to by boli neúnosné náklady na realizáciu dane z nehnuteľností a povedzme raz za päť rokov, to by znižovalo objektivitu zdaňovania. Na naše pomery je skutočne zatiaľ jednoduchšie realizovať

výber dane

z nehnuteľností na základe výmery, ako na základe znaleckého posudku. Je síce možné urobiť určité opatrenia, napríklad stanoviť správcom dane „trhovú cenu“ na základe vypracovaných kritérií, povedzme skupinou odborníkov v tých prípadoch, keď daňovník nebude schopný posudok zaplatiť. Preto ministerstvo financií zvolilo v súčasnosti cestu postupného prechodu na zdaňovanie nehnuteľností podľa trhovej hodnoty. Návrh zákona o dani z nehnuteľností, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou bude schválený s účinnosťou od 1. januára 2002 v praxi, ešte nenarába s trhovou hodnotou nehnuteľností, ale s pojmom výmera pozemku, podlahovej plochy stavby a zastavanej plochy stavby, koeficient podľa príslušnosti k obci a pod. Možno ho považovať za akýsi prvý krok k zdaňovaniu nehnuteľností podľa trhovej hodnoty.

Nový zákon o dani z nehnuteľností, ktorý je formulovaný ako prechod k zdaňovaniu nehnuteľností na hodnotovom princípe, dáva síce obciam možnosť výrazného zvýšenia daňových príjmov, avšak ani tento zákon príjmy do rozpočtu nezabezpečí sám, treba na to zdatných odborníkov, ktorí ho budú dôsledne uplatňovať v praxi. Navyše, ani dôsledné uplatňovanie tohto zákona v praxi nemusí znamenať zvýšenie príjmov do rozpočtu obcí. Môže to znamenať opak očakávaného, nárast pohľadávok z dôvodu neúnosného daňového zaťaženia a väčšiu nespravodlivosť pri výbere daní. Vždy totiž budú aj takí, ktorí

budú platiť

dane bez ohľadu na to, či im „zostane na topánky“, pretože celý život boli takto naučení. A budú aj takí, ktorí neplatili doteraz, a nebudú platiť naďalej.

Skúsenosti, ktoré sú v našej mestskej časti s výberom daní z nehnuteľností a miestnych poplatkov, ma vedú k presvedčeniu, že dôsledné uplatňovanie súčasnej legislatívy v praxi, dobre fungujúci daňový útvar aj pri dnešných neľahkých ekonomických podmienkach dokáže zabezpečiť predpokladané plnenie príjmov do rozpočtu. Z toho vyplýva, že vysoké sadzby daní ešte neznamenajú vysoké daňové príjmy. Výber akýchkoľvek daní znamená dôsledne uplatňovať v praxi príslušný daňový zákon, zákon o správe daní a poplatkov, Exekučný poriadok, zákon o konkurze a vyrovnaní a iné zákony, ktoré správca daní môže využiť pri vymáhaní nedoplatkov, prípadne trestnosti skutkov, ktoré zapríčinili, že „dlžník“ sa vyhol plateniu dane.

Čo teda považujem pri výbere daní za najdôležitejšie? Dobrý daňový zákon, ktorý by mal zabezpečiť štát a jeho dôsledné uplatňovanie v praxi v súčinnosti s ostatnými zákonmi, ktoré musí zabezpečovať správca dane. Znamená to, že posty daňových úradníkov musia zastávať odborníci. Riešiť deficit štátneho rozpočtu v dôsledku vysokých daňových únikov alebo rozpočtu obce (mesta, mestskej časti) zavedením

nových daní

alebo zvyšovaním už existujúcich daní, aj keď v súlade so zákonom, totiž nie je cesta k prosperite. Spravodlivosť pri výbere by mala byť, aj keď dlhodobým, ale naším konečným cieľom. Znamená to zmenu nielen daňových zákonov, ale hlavne postojov pracovníkov správcov daní.

V súčasnosti sa veľa hovorí o znižovaní daňového zaťaženia, o hľadaní spravodlivej a účinnej daňovej sústavy. Povedal by som, že by sme sa mali okrem toho hlavne sústrediť na jej zjednodušenie, a potom na zodpovednosť správcov daní za výšku ich výberu a individuálny prístup k dlžníkom. Nie vždy je neplatič so všetkými dôsledkami za neplatenie daní vinný, sú aj také prípady, keď je vo finančných problémoch cudzím zavinením (druhotná platobná neschopnosť) a penalizácia, ktorú mu správca daní uloží, ho ešte viac zaťaží. A sme pri tej spravodlivosti pri výbere daní. Myslím, že to je problém nielen daňových zákonov, ale celej legislatívy. Určite by prospelo, keby sa legislatíva upriamila na dlžníkov všetkého druhu vrátane tých, ktorým nerobí problém svoju zadlženú spoločnosť s ručením obmedzeným

podvodne predať

inému subjektu, ktorý potom nikomu nič viac neplatí. Pôvodný vlastník si založí novú s. r. o. s „čistým štítom“. To, že niekomu skomplikuje život, ho veľmi netrápi. Máme skúsenosť, že niektorí to považujú za samozrejmé, namiesto plnenia záväzkov zakladať stále nové spoločnosti. Zákon, ktorý by nedovolil založiť osobe novú s. r. o., pokiaľ táto osoba konala účelovo s cieľom vyhnúť sa plateniu dlhov, by uvítali všetci, ktorí majú záujem korektne podnikať a plniť si aj svoje záväzky voči iným fyzickým alebo právnickým osobám a samozrejme, aj voči správcom daní. Uviedol som to preto, že nielen daňové zákony sú pre normálny chod ekonomiky dôležité. Dôležité sú všetky zákony a ich dôsledné uplatňovanie. Dôsledné vymáhanie všetkých nedoplatkov na základe legislatívy, či už v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, Exekučným poriadkom a pružnosť súdov pri konaniach by iste priniesli prospech všetkým.

Netvrdím, že formulovanie konkrétnej daňovej politiky vychádza z hľadania možností ako vytvoriť čo najúčinnejšiu a najspravodlivejšiu daňovú sústavu tak, aby daňová politika, ktorá sa prostredníctvom nej realizuje, bola v súlade so zámermi hospodárskej politiky štátu. Nemyslím tým, že ekonomické napredovanie spoločnosti je priamo úmerné zvyšovaniu daní, prípadne zase rušeniu iných daní. Reformu jednotlivých druhov daní ako nástrojov daňovej politiky však treba koncipovať vo väzbe na rozpočtový charakter daní. Uvažovať o reforme daní teda znamená súčasne uvažovať

o podiele daní

na HDP, možnostiach získať nedaňové príjmy do štátneho rozpočtu, uvážiť výnos rozhodujúcich daní vo väzbe na zmeny kompetencií (zohľadnenie regionálneho charakteru daní), uvážiť možnosti zmeny pomeru zdaňovania a presun ťarchy z jedného typu daní na iné, uvažovať o daňovej stimulácii. Okrem toho si vláda stanovila za cieľ zníženie (či optimalizáciu) daňového zaťaženia a zjednodušenie daňového systému. O uvedenom treba uvažovať v súvislosti s nárokmi na zostavenie štátneho rozpočtu.

To, aká bude daňová politika, bude mať v konečnom dôsledku dosah na to, aký bude rozpočet. Ak si vláda postaví za cieľ povedzme vyrovnaný rozpočet, musí daňovú politiku koncipovať inak ako v prípade, že bude uvažovať o možnosti deficitného rozpočtu. Tieto úvahy by však v každom prípade mali byť dlhodobé, aby sa sústava platných daní mohla úspešne uplatňovať v praxi. Čím častejšie zmeny, tým značnejšia nevyváženosť, problémy v zostavovaní štátneho rozpočtu. A to nie je cieľom žiadnej vlády.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.